Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Väznenie a vyšetrovanie v období komunizmu v Rusku
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | stiby | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 033 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.7 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 6m 10s |
Pomalé čítanie: | 9m 15s |
Takto ho nechajú bez jedla niekoľko dní.
Nečudujme sa potom, že pri súdoch väzni tak ochotne na seba zobrali vinu za to, čo by za bežných okolností nikdy neboli spáchali. Mnoho väzňov, ktorí prežili a spomínali, najneradšej spomínalo na toto mučenie, pretože tu človeku zoberú jeho osobnosť, dokonca mnohí vyšetrovatelia sa nebáli ísť až do intímnych záležitostí, ako sa to stalo istej väzenkini, ktorú mučili, no nedala sa zlomiť, až pri domovej prehliadke našli jej denník. Keď ho vyšetrovateľ začal čítať, bola ochotná všetko podpísať. Okrem mučenia vplývalo na väzňa aj mnoho iných okolností. Náhle bol odtrhnutý od priateľov, od rodiny, dostal sa do prostredia, kde sa nikomu nedalo dôverovať. Hroznejšie však prežíval, keď sa spoluväzeň vráti z vyšetrovania zbitý. Vtedy sa človek dostával do stavu neistoty a beznádeje. Ak však bol na izbe s nejakými inteligentmi, hneď sa dali do reči. Dokonca z dlhej chvíle si robili prednášky zo svojho odboru a navzájom sa obohacovali myšlienkami. Iné to bolo s komunistami, s členmi strany. Tí stále verili, že sa stal omyl, že ich určite vyslobodia. Boli na posmech ostatným väzňom. Ak človek chcel prežiť celé mučenie, výsluchy a tábor, musel sa hneď po príchode do väzenia zrieknuť všetkých a všetkého. Musel zabudnúť na blízkych a zbaviť sa všetkého majetku. Len tak sa mu mohlo podariť prežiť. Pri vyšetrovaní používatelia vyšetrovatelia mnoho z uvedených metód. Človek často ani nevedel, podľa akého paragrafu ho odsúdili. Bol ochotný poskytnúť mená mnohých osôb. Stalo sa, že muž, ktorého mučili, prezradil mená 35 nevinných ľudí. Boli aj prípady, keď človeka pri výsluchu a mučení usmrtili. Vtedy to vyšetrovatelia riešili veľmi jednoducho. Napísali rodine, že ten a ten bol odsúdený na 25 rokov táborov, bez možnosti korešpondencie. Mnohí ľudia, ktorí podpísali, si až vo väzení začali uvedomovať, čo spravili. Začali sa hromadiť výčitky svedomia, najmä vtedy, ak človek pri výsluchu poskytol mená. Vtedy sa z neho musel stáť doslova kameň, aby nič necítil, na nikoho nemyslel, musel skrátka zabudnúť. .