Vyšetrovanie v období komunizmu vôbec neprebiehalo tak ako v dnešnej dobe. Na rozdiel od dneška malo vyšetrovanie iba utvrdiť vyšetrovateľa v tom, že obžalovaný je vinný. Dokonca vyšetrovanie niekedy viedlo k tomu, aby obžalovaného presvedčili o tom, že je vinný, aby si to sám priznal a aby to tok aj pred súdom priznal. Vyšetrovateľ mal veľké právomoci a pri vyšetrovaní vôbec nezisťoval, či existujú nejaké dôkazy a ani ich nehľadal. Jeho úlohou bolo opierať sa pri výsluchoch nielen o svoj rozum, ale aj o svoj stranícky inštinkt, o svoje mravné sily a o svoju povahu. Ako hlavný dôkaz viny považovali vyšetrovatelia priznanie obvineného. Na to, aby priznanie dosiahli, mohli použiť rôzne donucovacie metódy. Stalin ich nikdy neschválil, keby náhodou niečo zlyhalo, ale nepriamo to naznačil svojim podriadeným v pokynoch ÚV z rokov 1937 a 1939, kde sa vyskytuje pokyn o „ telesnom nátlaku“. Z tohto dôvodu nikdy neexistoval zoznam donucovacích prostriedkov, ktoré by boli predkladané vyšetrovateľom. Každý vyšetrovateľ mal za úlohu dodať v určenom čase istý počet „ králikov “, čo sa ku všetkému priznali. Pokúša sa teraz vymenovať niektoré postupy, ktoré lámu osobnosť väzňa a nezanechávajú žiadne stopy na tele. Psychologické metódy
Pre ľudí, ktorí väzenie nikdy nezažili a nepripravovali sa naň, predstavujú obrovskú silu. 1. NOCI – Ľudský duch sa najťažšie zlomí v noci, pretože väzeň je vytrhnutý zo spánku. Jeho telo nie je tak duševne vyrovnané a je poddajnejší. Vyšetrovatelia si preto často vyberali na výsluchy noc. 2. PRESVIEDČANIE SRDEČNÝM TÓNOM – Je najjednoduchšie. Vyšetrovateľ sa priateľsky prihovára, pričom núti obvineného, aby sa priznal. 3. HRUBÉ NADÁVKY – Nie je to dobrý postup, ale na citovo založených ľudí môže zapôsobiť. 4. PSYCHOLOGICKÝ KONTRAST – Počas jedného výsluchu vyšetrovateľ kričí a nadáva, potom zrazu zmení na priateľský tón. Druhý variant je, že sa striedajú 2 vyšetrovatelia, jeden kričí a druhý sa správa priateľsky. 5. PREDBEŽNÉ PONÍŽENIE – Nechajú väzňa čakať na výsluch v nepríjemnej polohe, tak aby ho všetci ľudia videli a čaká, kým ho vyšetrovateľ nezavolá. 6. POSTUP, KTORÝ VYŠETROVANÉHO ZMÄTIE
7. ZASTRAŠOVANIE – Veľmi rôznorodá metóda. Obvinenému sa vyhrážajú, že ho napr. pošlú do prísnejšieho väzenia. 8. KLAMSTVO – Vyšetrovaný klamať nesmie, no vyšetrovateľ klame ustavične. Môže predložiť protokoly so sfalšovanými podpismi priateľov. 9. ZNEUŽÍVANIE CITOV K BLÍZKYM ĽUĎOM – Veľmi často používaná metóda.