decembra 1800 podpísať prímerie a 9. Februára 1801 mierovú zmluvu. Koncom roku 1800 sa v Európe otvárala nová politická situácia. Proti Anglicku sa formovala koalícia viacerých štátov. Rusku sa podarilo uzavrieť so Švédskom a Dánskom dohody o spoločnom boji proti Anglicku – Liga severných štátov. V decembri sa k nim pridalo aj Prusko. O necelý mesiac dal ruský cár Pavel I. rozkaz atamanovi donského vojska, generálovi Orlovovi, príkaz zmobilizovať všetky kozácke pluky a vtrhnúť do Indie – zasiahnuť tak Angličanov priamo do srdca. Vtedy nastal zvrat, s ktorým nikto nepočítal. V noci z 11. na 12. marca 1801 V Petrohrade zabili cára Pavla I. V tom období pokračovala aj iná, oveľa nebezpečnejšia, vojna. Významný Napoleonov životopisec píše: „ Večer 24. decembra 1800 sa Bonaparte vydal z Tuilérií do Opery na premiéru Haydnovho oratória. Kočiar sa rýchlo hnal a už sa blížil k cieľu, keď sa na zákrute ulice Saint-Nicais rozľahol ohlušujúci výbuch. V hustom dyme nebolo vidieť nič. Keď sa dym rozplynul, ukázal sa smutný obraz: vytrhaná dlažba, rozbité múry domov, na zemi niekoľko mŕtvych a desiatky ranených, trosky z kočiara, dokaličené kone, krv, črepiny skla a rozbité tehly. Bonaparte ostal živý a zdravý. Ako sa to mohlo stať? Pekelný stroj vybuchol niekoľko sekúnd potom, čo tadiaľ prešiel Napoleonov kočiar. “
Napoleon žiadal v Štátnej rade tvrdé a účinné represálie, popravy a vyhnanstvá. Ich realizáciou upevňoval režim svojej osobnej moci. Bol to prechod k diktatúre jednej osoby. Prekážkou formovania diktatúry prvého konzula boli zákonodarné zbory. Prvý konzul aj tu našiel riešenie. V marci 1802 poslušný senát prijal uznesenie, podľa ktorého neboli novej moci žiaduci 240 členovia zákonodarného zboru a 80 členovia Tribunátu., Z týchto inštitúcií ich jednoducho vyhodili. V procese upevňovania moci zveroval najdôležitejšie funkcie v štátnej správe a armáde ľuďom, o ktorých schopnostiach sa už presvedčil a ktorým dôveroval. Ak však išlo o jeho osobné záujmy, presnejšie o záujmy posilnenia jeho moci, nepoznal zľutovanie. Sú prípady, kedy nedbal ani na dlhoročné priateľské záväzky a človeka, ktorý ho sklamal dal popraviť. Ako pravý diktátor zbavoval sa aj tých najschopnejších, ktorý by sa mu mohli v nečakanej situácii stať konkurentmi (napr. generál Moreau). Napoleon správne predvídal, že nepotrvá dlho a po mieri na kontinente bude nasledovať aj mier s Anglickom. 27. marca 1802 bola v Amiense podpísaná mierová zmluva medzi Anglickom a Francúzskom.
Napoleonova sláva dosiahla vrchol.