Ešte pred podpísaním Amienského mieru sa stali dve dôležité a veľavýznamné udalosti. V Lyone začal 15. januára zasadať zákonodarný zbor niekoľkých talianskych obcí, nazývaných Cisalpská republika. Na zasadanie prišiel aj Napoleon, aby tento štátny útvar nazval Talianskou republikou. Čudesným zavŕšením tejto aktivity sa stalo zvolenie Napoleona za prezidenta tejto republiky ...
Druhou udalosťou bolo, že v Toskánsku neustanovili pod Napoleonovým patronátom republiku, ale kráľovstvo. Mesiac po Amienskom mieri vyšiel zákon, ktorým sa royalistickým emigrantom udeľuje amnestia a ak odprisahajú vernosť republike môžu sa do nej vrátiť. Ruka na zmierenie sa však vystierala iba jedným smerom. Jakobíni a ľavicový republikáni naďalej zostávali v nemilosti. O mesiac na to vytvoril zákon o zriadení Rádu čestnej légie, o ktorom sa Alexander Dumas vyjadril, že vytvoril novú šľachtu. Ďalšie udalosti nedali na seba dlho čakať. Začala pôsobiť taktná a vtieravá propaganda, že najlepším, ba jediným východiskom z danej situácie je zmeniť funkciu prvého konzula na doživotného konzula. Senát však tento návrh neprijal a uznal Napoleonovi iba ďalších 10 rokov. Napoleona sa to dotklo, ale zachoval chladnú hlavu a možno povedať, že sa mu podarilo senát „dobehnúť“. Napísal mu, že v tejto vážnej situácii treba dať slovo ľudu. V zákonodarných ustanovizniach boli iba štyri hlasy proti. Napriek tomu sa Štátna rada uzniesla usporiadať všeľudové referendum. Jeho výsledok je zaujímavý a veľavravný. Za doživotný konzulát 3 000 569, proti 8 384 hlasov. Napoleon sa stal 2. augusta 1802 doživotným konzulom. Keď ho oficiálne požiadali, aby sa stal cisárom, pateticky vyhlásil: „Prijmem tento titul, ktorý ste uznali za prospešný ľudu.“ Okrem toho mal ešte jednu podmienku – nastolenie cisárstva mal schváliť ľud. Slávnostný korunovačný obrad sa konal 2. decembra 1804 v parížskom chráme Notre – Dame. Napoleon trval na tom, aby ho osobne korunoval pápež Pius VIII, ktorý sa na túto úlohu podujal veľmi neochotne. Keď mal Napoleonovi položiť na hlavu korunu, Napoleon mu ju vytrhol z rúk a sám si ju položil na hlavu. Potom zložil slávnostnú prísahu. Tzv. Anglická armáda, ktorá mala vtrhnúť do Anglicka, bola Napoleonom premenovaná na Veľkú armádu, v septembri 1805 prekročila Rýn a vtrhla do Nemecka. Hoci početná prevaha nepriateľskej koalície vysoko prevyšovala Napoleonovo vojsko, vzal iniciatívu so svojich rúk a jeho výprava sa vyznačovala dvoma črtami, ktoré ho už neraz doviedli k víťazstvu: - rýchly presun a rozdelenie síl protivníka. Už 20.