O päť týždňov na španielsky trón dosadil Jozefa Bonaparta. . .
V Španielsku preto vypuklo povstanie, ktoré onedlho nadobudlo všeľudový ráz. Francúzske vojská ho spočiatku úspešne utláčali až do 23. júla 1807. Vtedy španielsky partizánsky oddiel a regulérny pluk v Bailéne obkľúčili jednu z francúzskych divízií, ktorej veliteľ kapituloval. Španieli zajali 18 000 vojakov. Iba generálom a vyšším dôstojníkom dovolili odísť do vlasti. Dva týždne na to povstalo celé Portugalsko a krátko na to sa tam vylodili anglické vojská. Veliteľ francúzskej armády podpísal v Sintre v predposledný augustový deň kapituláciu. Za dva mesiace slávna armáda kapitulovala dva razy. Napoleonovi sa stále nedarilo. Dvojdenná bitka pri Esslingu v máji 1809 sa skončila porážkou jeho armády. Po nej nasledovali ďalšie komplikácie: neúspechy v Španielsku a rozmach národnooslobodzovacieho hnutia v Nemecku. Jedna z jeho najúspešnejších a najslávnejších bitiek sa odohrala 5. a 6. júla pri Wagrame. Napoleon sa na ňu pripravoval dva mesiace. Bola výnimočne krutá a straty na oboch stranách boli veľké. Wagram sa skončil víťazstvom francúzskych zbraní.
Po rýchlom rozvode s Jozefínou sa oženil s Máriou Luisou, dcérou rakúskeho cisára. 1. apríla 1810 sa konal občiansky sobáš a o deň neskôr cirkevný. Zaujímavé na tom bolo, že Jozefíne aj po rozvode zostal titul cisárovnej. Roku 1811 sa na program dostala aj vojna proti Rusku – napriek všetkým negatívnym okolnostiam spojencovi Francúzska.
Včas ráno 24. júna 1812 armáda po troch pontónových mostoch prešla cez rieku Nemen na územie ruskej ríše. 23. júna sa Napoleon prechádzal na koni po brehu Nemenu, zrazu sa kôň strhol a spadol na zem. Ktosi z vojakov zvolal: „Zlá zvesť „!“ “ Napoleona táto bezvýznamná udalosť, pri ktorej sa mu nič nestalo úplne vykoľajila ...
Všetko šlo zo začiatku úplne ľahko. Armáda obsadila Kovno a Vilno a prenikla hlboko do ruskej ríše. Ruské vojsko pozostávajúce z dvoch armád však začalo ustupovať. Napoleon nemal s kým bojovať. Naviac prechádzal úplne prázdnymi osadami a dedinami, lebo miestny obyvatelia domy opustili a všetko čo by sa mohlo stať korisťou spálili. V Bitke pri Borodine došlo 7. septembra 1812 a možno ju ohodnotiť ako najkrvavejšiu bitku dovtedajších európskych dejín. Výsledok bitky bol víťazstvom iba zdanlivo. V skutočnosti bol predohrou porážky.
Presne o týždeň po Borodinskej bitke Francúzi vošli do Moskvy. Rusi im ju vydali bez jediného výstrelu ...
Večer 14. septembra 1812 vzbĺkli požiare. Zúrili celú noc a zachvacovali nové a nové štvrte.