Vietor roznášal plamene. Drevená Moskva horela a oheň sa nedal uhasiť. Vojna sa dostala do slepej uličky. Napoleonovi vojaci strávili v Moskve 34 dní. Na rozkaz cisára ju 19. októbra opustili. 5. decembra sa Napoleon inkognito vracia do vlasti. Do Tuilerijského paláca dorazil 18. decembra. V januári 1813 francúzska armáda prakticky neexistovala a o pár mesiacov mala pol milióna členov. Napoleon sa znovu vrhol do vojny a zopár bitiek vyhral. 14. a 15. augusta sa strhla bitka pri Drážďanoch, v ktorej vyhral. Už v nasledujúcej bitke pri Lipsku (16. až 18. októbra 1813) Napoleonova armáda utrpela zdrvujúcu porážku a začiatkom roku 1814 sa vojna preniesla na francúzske územie. Alexander I., ruský cár, vstúpil so svojou armádou do Paríža 31. marca 1814. Napoleon sa zdržiaval v zámku Fontainebleau. 6. apríla 1814 podpísal abdikáciu. Na základe Fontainebleauskej dohody dostal do trvalého panstva ostrov Elba v Stredozemnom mori a ponechali mu titul cisára. Koncom apríla sa Napoleon vypravil na ostrov Elba a v máji prišiel do Paríža nový kráľ Ľudovít XVIII. Bourbon. O niekoľko týždňov po odchode z Paríža zomrela jeho prvá manželka Jozefína. Už 1. marca 1815 sa na francúzskom pobreží objavilo sedem malých lodí s niekoľkými delami. Na francúzskej pôde sa Napoleon snažil vyhnúť ozbrojeným konfliktom.
O jeho taktike svedčí aj známa udalosť pri Grenobli. Napoleon pokojným krokom šiel v ústrety hlavniam namierených pušiek, gestom ruky zastavil svoj oddiel a vykročil vpred, sám, bez ochrany a keď sa priblížil na dostrel rozopol si žaket a zvolal: „ Vojaci, poznáte ma? Kto z Vás chce strieľať na svojho cisára? Stojím pred Vašimi puškami. “ „Nech žije cisár!“ zvolali vojaci a prešli na stranu Napoleona. 20. marca 1815 sa Napoleon dostal do Paríža.
K osudnej bitke došlo 18. júna pri Belgickom Waterloo. Napoleon utrpel zdrvujúcu porážku, ktorá ho úplne vyradila z mocenskej scény. Znovu podpísal akt abdikácie a o niekoľko dní sa zveril do rúk Angličanom. Toto rozhodnutie v najbližších rokoch iste neraz trpko oľutoval. Posledných 6 rokov života strávil vo vyhnanstve na ostrove Svätej Heleny. Tu 5. mája 1821 zomiera. Najpravdepodobnejšia verzia jeho smrti je, že sa otrávil arzénom, ktorý sa vtedy používal pri výrobe tapiet. Čo zostalo po tomto mužovi? Obrovský žulový pomník.