Napoleonov príbeh sa začína na ostrove Korzika, kde sa 15. 8. 1769 narodil. Tento ostrov vtedy ešte patril Janovskej republike. Táto ho pár mesiacov po Napoleonovom narodení predala Francúzsku. Na Korzike „vyčíňal“ Paoli, bojovník za nezávislosť tohto ostrova, ktorého odboj Francúzi krvavo potlačili a on musel emigrovať do cudziny.
Rodina, v ktorej sa Napoleon narodil, bola chudobná a mnohodetná. Otec, Carlo Bonaparte, patril k drobnej šľachte a pracoval ako advokát v Ajacciu. V roku 1778 odviedol svojich dvoch najstarších synov, Jozefa a Napoleona, do Francúzska aby im tam umožnil vyššie vzdelanie. Napoleon spočiatku krátko študoval v Antunskom gymnáziu, potom na vojenskej škole v Brienne, kde prežil 5 rokov. Roku 1784 ho preradili do vojenskej školy v Paríži, kde sa špecializoval na delostrelectvo. Po roku úspešne zložil skúšky a odišiel ako podporučík k pluku do Valence (v blízkosti Lyonu ).
Ostalo veľa písomných dokumentov, ktoré vydávajú svedectvo o tom, aký bol Napoleon vo svojich mladých rokoch – neobyčajne skromný a pracovitý, pritom vynikal svojím intelektom a hrdosťou na svoj Korzický pôvod. Veľavravná je aj udalosť, ktorú zaznamenal jeden z jeho súčasníkov. V Briennskej škole, kde naňho nahnevaný profesor skríkol: „Kto vlastne ste!?“ jedenásťročný Napoleon rázne, sebavedome a dôstojne odpovedal: „Som človek.“
Hneď po vypuknutí Francúzskej revolúcie sa Napoleon nedočkavo vráti na rodnú Korziku. Do Ajaccia dorazil koncom septembra 1789. Bol však nepríjemne prekvapený tým, že Korzika žila ďalej ustáleným konzervatívnym životom a závan revolúcie ju vôbec neovial. Napoleonovi bolo od začiatku jasné, že Korzika sa musí pripojiť k veľkej revolúcii. V kostole San Francesco v Ajacciu predniesol 31. októbra 1789 ohnivý prejav a navrhol zúčastneným, aby v mene korzického ľudu podpísali posolstvo revolučnému Národnému zhromaždeniu v Paríži. Jeho vystúpenie bolo úspešné a prítomní vyjadrili súhlas búrlivým potleskom. Národné zhromaždenie prijalo dekrét o zrovnoprávnení Korziky s ostatnými územiami kráľovstva. „Národného hrdinu“ Paoliho vyzvali, aby sa vrátil do vlasti. Hoci sa Paoli čoraz viac stával neobmedzeným diktátorom so separatistickými sklonmi, Napoleon ho ešte vždy podporoval. Pre Paoliho bol však nebezpečný a tak zariadil, aby ho povolali naspäť k pluku. V júni 1791 Napoleona povýšili na poručíka a preložili k 4. delostreleckému pluku do Valence. Stal sa jedným z prvých členov Jakobínskeho klubu.