Pripútali ho, keďže ovdovel, sobášom s Barbarou Cillskou. Magnát Mikuláš Garai sa stal doživotným palatínom. Žigmund sa Habsburgovcom zaviazal, že ak nebude mať potomka, prenechá im uhorskú korunu. Tak sa uhorský kráľ stal hračkou v politike Habsburgovcov.


LUXEMBURGOVCI
V ČECHÁCH
1310 - 1437

JÁN LUXEMBURSKÝ (1310-1346)
Zahraničná politika:
Už pred nástupom vlády v Čechách dostal Ján od svojho otca grófstvo luxemburské a čoskoro nato bol menovaný ríšskym generálnym vikárom - zástupcom Henricha VII. vo vláde v ríši. Po otcovej smrti r. 1313 sa stal jedným z hlavných kandidátov o rímsku korunu. Proti Jánovej kandidatúre však bola silná opozícia a tak sa Ján uspokojil s podporou Ľudovíta Bavorského proti Fridrichovi Habsburskému. Za svoju podporu dostal r. 1322 Chebsko. Naďalej Ján používal titul poľského kráľa, predovšetkým v Sliezsku a Lužici. Uskutočnil r. 1327 výpravu do Horného Sliezska, uzavrel spojenectvo s rádom nemeckých rytierov a získal v Poľsku veľký vplyv. Zmluvou z r. 1335 s poľským kráľom Kazimírom a uhorským kráľom Karolom Róbertom, bola uznaná jeho zvrchovanosť nad sliezskym kniežatstvom, ale musel sa vzdať titulu poľského kráľa.V 30. rokoch sa snažil získať Tirolsko a Korutánsko svadbou svojho druhého syna Henricha s dcérou Henricha Korutánskeho Markétou, nazývanou Maultasch. Jeho politika v severnej Itálii bola neúspešná. R. 1341 Markéta Maultasch vypudila Henricha a vydala sa za cisárovho syna Ľudovíta. Tým sa začalo nepriateľstvo Ľudovíta Bavorského a Jána Luxemburského.
Vnútorná politika:
Ján Luxemburský prišiel do Čiech obklopený skupinou cudzincov, proti ktorým r. 1315 vyvrcholil odpor českej šľachty, preto sa kráľ cudzích radcov zriekol. Vzbury pokračovali aj naďalej, vo febr. 1318 vypuklo všeobecné povstanie proti kráľovej moci. Jána sa zastal Ľudovít Bavorský a vďaka nemu bol v apríli 1318 v Domažliciach uzavretý mier. Dohrou sporu bol konečný rozchod Jána s Eliškou Přemyslovnou r. 1319 a starostlivosti o deti sa ujal sám. R. 1323 odviezol korunného princa Václava (Karola) k francúzskemu kráľ. dvoru na výchovu. Začiatkom 20. rokov sa Ján málo zdržiaval v Čechách, správu krajiny prenechával v rukách Henricha z Lipé. Tým sa oslabovala kráľovská autorita v Čechách. Ján sa venoval iba zahraničnej politike a o vnútorné záležitosti sa neveľmi staral, udeľoval iba významné privilégiá mestám, od ktorých získaval pôžičkami a darmi peňažné prostriedky. Časť českej šľachty, ktorá chcela obnoviť král. moc sa obrátila na Jánovho nástupcu Karola.