Karol súhlasil s návratom do Čiech a koncom roku 1333 aj prišiel. Jeho otec proti tomu nič nemal a udelil mu titul markgrófa moravského. Karol sa ihneď s energiou a iniciatívou ujal vladárskych úloh a stal sa v podstate rovnocenným spoluvladárom svojho otca. Šľachta s obnovou král. moci počítala v trochu miernejšej podobe a tak čoskoro začínajú rozpory medzi Karolom a šľachtou. Karol mal podporu u cirkevných inštitúcií a bohatých miest a tak si svoje pozície u šľachty ubránil, hoci proti nemu štvali vlastného otca. K ozajstnej roztržke medzi otcom a synom však nedošlo, keďže Ján sa zdržoval väčšinou v cudzine a Karolova autorita rástla nielen v českých krajinách, ale aj v zahraničí. Prvého veľkého úspechu dosiahol Karol povýšením pražského biskupstva na arcibiskupstvo r. 1344. Karol sa opieral o spojenectvo s avignonským pápežom, čo viedlo ku konečnému rozchodu s Ľudovítom Bavorským. Ján bol ochotný riešiť spory s Ľudovítom kompromisom, ale Karol podporoval pápežskú politiku, ktorá sa snažila zosadiť Ľudovíta z rímskeho trónu. R. 1346 bol Karol za podpory otca Jána a pápeža Klimenta VI. zvolený za rímskeho kráľa. 26. aug. 1346 padol v bitke pri Kreščaku Ján Luxemburský a Karol sa stáva českým kráľom.

KAROL IV. (1346-1378)

Karol IV. sa narodil 14. mája 1316 na Pražskom hrade a pri krste dostal meno Václav. R. 1319 bol odňatý matke Eliške a otec ho 1323 odviezol k sestre Márii, vydatej za franc. krála Karola IV. Francúzsky kráľ bol aj Václavovým kmotrom na birmovke a Václav prijal meno Karol. R. 1323 sa oženil s rovnako starou Markétou Valois, nazývanou Blanka. Karol dostal vynikajúce vzdelanie (študoval aj na Sorbonne) a veľmi si ho obľúbil člen kráľovskej rady Filipa VI. biskup Pierre de Rosiéres, neskorší pápež Kliment VI. Karol bol štyrikrát ženatý a mal dvanásť detí. Karol vládol v ríši ako nemecký kráľ, neskôr cisár Karol IV., v Čechách pod menom Karol I. Karol bol nesporne najväčším českým stredovekým panovníkom. Posilnil kráľovskú moc, výrazne oslabenú počas vlády jeho otca, pozdvihol prestíž a medzinárodné postavenie českého štátu. Činmi mimoriadneho významu bolo založenie pražského arcibiskupstva (1344) a univerzity (1348). Tento panovník sa preslávil aj stavebnou činnosťou (založenie Nového Města, stavba Karlštejna, kamenného mosta cez Vltavu, stavebné úpravy Pražského hradu, pokračovanie stavby Chrámu sv. Víta).