Upevnenie medzinárodného postavenia českého štátu znamenalo vydanie Zlatej buly, ríšskeho zákonníka (1356), ktorým Karol presne vymedzil výnimočné postavenie českého kráľa i českého štátu v rámci ríše. V roku 1350 vydal návrh zákonníka Majestas Carolina, v ktorom bol zdôrazňovaný rozsah kráľovských práv a práva šľachty boli obmedzované. Na veľký odpor šľachty Karol r. 1355 Majestas odvolal. Počas Karolovej vlády dosiahli české krajiny najväčší územný rozsah, získal Svídnicko, Javorsko, sliezske kniežatstvá, dŕžavy v Bavorsku, Falcku a Meisene. Väčšinu nových území získal diplomatickými rokovaniami, kúpou alebo sobášnou politikou. Dovedna sa oženil štyrikrát - s Blankou z Valois (1323, matka dcér Markéty a Kateřiny), Annou Falckou (1349, matka prvorodeného syna Václava, ktorý rok po narodení zomrel), Annou Svídnickou (1353, matka Václava IV.) a s Annou Pomořanskou (1363, matka Žigmunda, Jana Zhořeleckého a dcéry Markéty).

Zahraničná politika:
Krátko po bitke pri Kreščaku bol r. 1346 korunovaný v Bonne za rímskeho kráľa, ale jeho postavenie v ríši bolo neisté. Chystala sa vojna s Ľudovítom Bavorským, ale k boju nedošlo, pretože Ľudovít 1347 tragicky zahynul. Stúpenci Ľudovíta Bavorského zvolili v januári 1348 za nového rímskeho kráľa Edwarda III. Anglického a Karol musel vynaložiť veľké diplomatické úsilie, aby anglický kráľ dobrovoľne abdikoval (jún 1348). Falckého grófa Rudolfa si získal tým, že sa oženil s jeho dcérou a podarilo sa mu dosiahnuť kompromis aj s ostatnými nepriateľmi. Upevnenie svojej moci potvrdil druhou korunováciou. Karol viedol dosť samostatnú ríšsku politiku, čo viedlo k ochladeniu jeho stykov s pápežom. Kliment VI., ani jeho nástupca Innocent VI. sa s Karolom IV. nerozišli, ale snažili sa ho brzdiť odkladaním jeho cisárskej korunovácie v Ríme. Nakoniec si ju Karol vynútil vojenskou hrozbou - napochodoval s vojskom k Rímu - a tak pápež ustúpil a r. 1355 bol Karol korunovaný za cisára.

Nástupnícka otázka :
Už roku 1349 udelil Karol Moravu ako české léno svojmu bratovi Janovi Henrichovi. Ešte r. 1355 nemal Karol mužského dediča a preto rozhodol, že ak zomrie bez mužských potomkov, stane sa dedičom českého trónu Jan Henrich alebo jeho synovia. Situácia sa zmenila, keď sa r. 1361 Karolovi z manželstva s Annou Svidnickou narodil syn VÁCLAV. Karol IV. dal Václava korunovať za českého kráľa ešte ako dvojročné dieťa (1363) a r. 1376 presadil jeho voľbu za rímskeho kráľa. Hoci sa Karol celý život usiloval o ústredné upevnenie panovníckej moci a mal centralistické snahy, vo vzťahu ku svojej rodine bol ústupčivý a vo svojich ďalších závetiach (1376,1377) vydelil údely pre svojich synov a synovcov. Keď 29. nov. 1378 Karol IV.