zomrel, bolo jeho dynastické panstvo teoreticky už rozdelené a hoci Karol predpokladal zvrchované postavenie Václava nad ostatnými lénami, sám mu svojou dynastickou politikou sťažil jeho postavenie. Navyše Václav sa nevyznačoval vlastnosťami schopného vladára.
Rozdelenie Karolovho panstva medzi jeho dedičov:
· Karolovi synovia:

VÁCLAV IV. - Čechy, Sliezsko, Dolná Lužica
ŽIGMUND - Branderbursko
JAN - Horná Lužica (Zhořelecko);
· Karolovi synovci, synovia jeho brata Jana Henricha (zomrel 1375):
JOŠT a PROKOP dostali Moravu;
· Karolov brat VÁCLAV Luxemburský (zomrel 1382) spravoval Luxembursko. VÁCLAV IV. (1378-1419)
Pri nástupe mal Václav 18 rokov a bol v ťažkej situácii:
- zostrili sa vzťahy medzi vyššou šľachtou a duchovenstvom, nespokojná vysoká šľachta bola podporovaná aj odporom členov lux. vládnuceho rodu;
- 1378 schizma v cirkvi: bol zvolený pápež v Ríme (Urban VI.) aj v Avignone (Kliment VII.) a začal sa pápežský rozkol trvajúci do 1417.
Václav pokračoval formálne v otcovej politike tým, že podporoval rímskeho pápeža proti avignonskému. Francúzskemu kráľovskému posolstvu sa ale podarilo dosiahnuť to, že Václav sa zriekol chystanej korunovačnej jazdy do Ríma a poveril Jošta Moravského úradom ríšskeho generálneho vikára v Itálii. Keďže Jošt stál na strane Francúzska a teda na strane avignonského pápeža, poskytol tým franc. král. dvoru plnú kontrolu nad Itáliou. K Joštovi sa pridal aj luxem. vojvoda Václav a Václav IV. rezignoval a nejavil žiadny záujem na riešení pápežskej schizmy.
V r. 1378 sa pražským biskupom stáva JAN Z JENŠTEJNA, zástanca Urbana VI. Václav IV. sa s ním čoskoro dostáva do konfliktu a tým aj s rímskym pápežom. Václavovi sa podarilo Jenštejna vyhnať do Itálie, skonfiškoval jeho majetky a Jenštejn sa vzdal arcibiskupského úradu (1396) a zomrel v zabudnutí (1400).V r. 1394 vyvrcholila nespokojnosť vysokej šľachty v Čechách proti slabej vláde a na čelo sa postavil Jošt Moravský. Václav IV. bol zajatý a uväznený na Pražskom hrade. K Václavovmu prepusteniu prispel jeho brat Jan Zhořelecký, ktorý ho podporil a viedol rokovania. Václav IV. chcel vinníkov tvrdo potrestať, ale Jan Zhořelecký náhle zomiera 1396 (vraj ho otrávili) a tak je Václav IV. bratom Žigmundom a Joštom prinútený k ústupkom. Kráľovi bola nadradená kráľovská rada a Václav nemal právo o ničom rozhodovať. Úpadok král. moci pokračoval. Václav IV. s pasivitou prijal aj zavraždenie štyroch svojich obľúbencov na Karlštejne 1397 a uspokojil sa s naivným vysvetlením, že sa usilovali o jeho život.
Stupňované útoky proti Václavovi IV. ho prinútili k tomu, že 1401 odovzdal vládu v Čechách rade štyroch.