S tým sa ešte jeho nepriatelia neuspokojili, jeho brat Žigmund ho dal 1402 zajať a dopraviť do Viedne, kde bol celý rok väznený. Potom sa jeho vláda trochu stabilizovala, Václav IV. však už nemohol obmedziť práva, ktoré vysoká šľachta získala. Keďže Václav nebol schopný riešiť ani nepokoje v ríši a ani sa o to nesnažil, bol r. 1400 zosadený z rímskeho trónu, a zvolený bol Ruprecht Falcký. Ani ten nedokázal obnoviť autoritu rímskeho kráľa a tak cirkevný koncil v Pise 1409 uznal za kráľa znova Václava IV. Václav sa vlády v ríši už nikdy neujal, po Ruprechtovej smrti 1410 bol za nem. kráľa zvolený jednou stranou Žigmund, druhou Jošt Moravský - tak boli spolu s Václavom traja králi. Po Joštovej smrti 1411 bol Žigmund uznaný všeobecne za nemeckého kráľa. Žigmund sa dohodol s bratom Václavom, ponechal mu titul nemeckého kráľa, ale v ríši vládol on (do r. 1437)

ŽIGMUND LUXEMBURSKÝ (1420/1436-1437)
uhorský, český a rímsky kráľ a cisár
Vláda posledného Luxemburga v krajinách Českej koruny sa podstatne líši od vlád jeho predchodcov. K otcovskému dedičstvu sa dostáva, keď už prekročil päťdesiatku. Napriek pokročilému veku z pohľadu stredoveku bol energický a vitálny. Na rozdiel od jeho predkov nebol český trón jeho hlavným cieľom. Vládol už viac ako tridsať rokov v Uhorsku (od 1387 ako spoluvladár, po smrti svojej manželky Márie, dedičky Anjouovcov r. 1395 samostatne) a desať rokov bol rímskym kráľom. Bol prednou európskou osobnosťou veľkej cirkevnej politiky, zaslúžil sa o zosadenie troch pápežov a bol oslavovaný ako muž, ktorý vyviedol cirkev z rozkolu. Panovníkom nad krajinami Českej koruny v plnom zmysle slova bol iba necelé dva roky, hoci už celých 16 rokov (od r. 1420) bol korunovaným českým kráľom. V čase smrti svojho brata Václava bojoval s Turkami a až po uzavretí mieru sa mohol uchádzať o svoje dedičstvo. Napriek korunovácii a počiatočných úspechoch, mohol sa ujať vlády v Čechách až po porážke husitov.
Vláda v Čechách nebola pre Žigmunda ľahká, musel dočasne ustupovať a len s veľkou námahou vymáhal peniaze na boje. Hlavne východné Čechy zostávali územím odkiaľ hrozilo nebezpečie vzbury.
Problémy spôsobovala Žigmundovi aj jeho manželka Barbora Celská. Podporovala nástupníctvo neplnoletého Vladislava III. Poľského, za ktorého by mohla byť regentkou, proti vlastnej dcére Alžbete, vydatej za Žigmundovho chránenca Albrechta V. Habsburského. Časť šľachty zasa podporovala nástupníctvo 10-ročného Kazimíra, brata Vladislava III. Nástupnícka otázka zaťažovala Žigmunda celé roky.