Žigmundove prvé manželstvo s Máriou Uhorskou zostalo bezdetné, keďže mladučká uhorská kráľovná tragicky zahynula. Z druhého manželstva s Barborou mal Žigmund jedinú dcéru Alžbetu, ktorú v r. 1422 vydal za Albrechta V. Habsburského (vládol ako rímsky kráľ Albrecht II.). Žigmund vo svojom testamente z r. 1421 odkazoval uhorské i české kráľovstvo svojej dcére a dedičke Alžbete a v Uhorsku sa mu podarilo napriek odporu voči kráľovi - cudzincovi zabezpečiť nástupníctvo pre Alžbetu a Albrechta. V Čechách panoval silnejší odpor proti kráľovi - katolíkovi, navyše katolíkovi bojovnému, ktorý sa osvedčil aj v boji proti husitom, napriek jeho priamej a čestnej povahe. Dedičské právo nástupníctvo dcéry, keď nebol mužský potomok síce pripúšťalo, ale české kráľovstvo nepoznalo inštitút ženy- kráľa ako v Uhorsku, čo súviselo s postavením českého kráľa ako kurfirsta - túto hodnosť žena zastávať nemohla. Preto české stavy museli dodatočne uznať svadbu Alžbety s Albrechtom a Albrechta zvoliť. Žigmund na ceste k zaťovi 1437 v Znojme zomiera.

České krajiny po smrti Žigmunda Luxemburského
(1437-1457)
Zať a chránenec posledného Luxemburga - Žigmunda, manžel jeho dcéry Alžbety, ALBRECHT II. HABSBURSKÝ (1437-1439), bol 1. jan. 1438 korunovaný za uhorského kráľa spolu s Alžbetou Luxemburskou a v marci zvolený aj za rímskeho kráľa. Odbojný východočeský zväz ponúkol českú korunu bratovi poľského kráľa Vladislava III. Kazimírovi a poľský snem túto ponuku prijal. Albrecht podporovaný katolíckym i kališníckym panstvom však presadil svoju kandidatúru a v júni 1438 bol v Prahe korunovaný. Poľské vojsko prekročilo hranice a spojilo sa s Albrechtovými odporcami. Vypukla vojna, ale začiatkom r. 1439 bolo vďaka sprostredkovaniu pápeža uzatvorené prímerie. Medzitým vtrhol turecký sultán Murad II. do Srbska a kráľ zamieril do južného Uhorska, aby čelil útoku. V poľnom tábore náhle umiera a zanecháva po sebe dve dcéry (Anna a Alžbeta) a tehotnú Alžbetu. Očakávaným dieťaťom bol syn (Ladislav Pohrobok). Po jeho nečakanej smrti v okt. 1439 začalo v Českých krajinách bezvládie, ktoré sa pretiahlo až do r. 1453.
Poručníkom syna Albrechta Habsburského a Alžbety Luxemburskej Ladislava Pohrobka sa stal Albrechtov bratranec Fridrich, zvolený za cisára Fridricha III., ktorý ho odmietol vydať českým a uhorským stavom až do jeho plnoletosti a sám nejavil záujem ani o českú korunu ani o správcovstvo krajiny. Aj kandidatúra poľského princa Kazimíra prestala byť aktuálna, pretože ten bol r. 1440 povolaný na veľkokniežací stolec litovský.