Rákócziho sa začalo roľníckymi vzburami v severovýchodnom Uhorsku a malo na začiatku čisto sociákny charakter. Zapojením sa šľachty stratilo svoj triedny charakter a stalo sa stavovským, hoci roľnícke masy boli naďalej jeho údernou silou. roku 1703 dobyli Rákócziho oddiely banské mestá a v nasledujúcich rokoch ovládli celé Slovensko. Povstanie sa rozšírilo aj do Sedmohradska, kde roku 1704 Rákócziho zvolili za Sedmohradské knieža. V Ónode pozbavili stavy Habsburgovcov uhorského trónu (1707) a povstanie dosiahlo svoj vrchol. Dlhotrvajúce boje, spustošená krajina, mor a rozpory v povstaleckom tábore viedli povstanie k pomalému úpadku. Napriek prezieravej zahraničnej politike, vďaka ktorej dostalo povstanie významnú podporu zo zahraničia, nedokázalo po skončení vojny o španielské dedičstvo odporovať sústredeným silám rakúskej monarchie. Roku 1708 prehrali povstalci bitku pri Trenčíne a po ďalších porážkach povstanie strácalo svojich prívržencov a upadalo. V auguste 1711 kapitulovali zvyšky kuruckej armády pri Satu Mare (Szatmár), kde bol tiež podpísaný mier, ktorý zabezpečil Habsburgovcom vládu nad Uhorskom.