Boli to ozbrojené vystúpenia sedmohradských a uhorských stavov, vedených sedmohradskými kniežatmi alebo uhorskými magnátmi proti Habsburgovcom v 17. stor. a na začiatku 18. stor.
Zapríčinilo ich obmedzovanie stavovských privilégií, násilná protireformácia a presadzovanie Habsburského absolutizmu. v prvej polovici 17. stor. bolo ich základňou Sedmohradské kniežatstvo, vazalská krajina Osmanskej ríše. Preto vystúpenia proti Habsburgovcom boli podmienené súhlasom vysokej poroty. Protihabsburské povstania vedené sedmohradskými kniežatmi boli súčasťou väčších vojnových konfliktov – pätnásťročnej vojny (1593 -1606) a tridsaťročnej vojny (1618 – 1648), v ktorých sedmohradský a uhorský povstalci vystupovali ako spojenci habsburgovských nepriateľov – Osmanskej ríše alebo protihabsburských koalícií v strednej a západnej Európe. Protihabsburské stavovské povstania sa väčšinou odohrávali na území Slovenska a mali ťažké následky pre hospodársky a spoločenský život krajiny. Preto hodnotenie stavovských povstaní v slovenskej marxistickej historiografii prešlo za posledných tridsať rokov značným vývojom. Oproti pôvodnému kladnému oceňovaniu týchto povstaní prevažujú dnes negatívne hodnotenia ich dôsledkov pre slovenský ľud a krajinu, pričom sa prihliada na rozdiely medzi jednotlivými protihabsburskými vystúpeniami. Vychádza sa z poznatku, že uhorská a sedmohradská šľachta bojovala v týchto povstaniach predovšetkým za zachovanie svojich triednych záujmov a opierala sa o pomoc Osmanskej ríše. Na čele prvého stavovského povstania stál východouhorský magnát Štefan Bocskay. Príčinou povstania bolo správanie sa habsburských žoldnierov v Sedmohradsku (vtedy odstúpenom Habsburgovcom) a na východnom Slovensku. Vojsko vykonávalo násilnú rekatolizáciu, konfiškovalo protestantom pôdu a terorizovalo obyvateľstvo. Bocskayovi sa podarilo získať potisských hajdúkov, ktorý spolu s poddanými tvorili spočiatku základ jeho vojska. Povstalci porazili cisárske vojská v Sedmohradsku, obsadili Košice a zmocnili sa veľkej časti východného Slovenska. Hlavným cieľom povstania bolo zrušiť cisárske nariadenia o zaberaní majetkov šľachty a slobodné vyznávanie protestantizmu. Po úspechoch povstalcov sa k povstaniu pridala aj vysoká šľachta, ktorá čoskoro získala v arnáde velenie a obmedzila vplyv hajdúckuch veliteľov. Rok 1605 bol vrcholom Bocskayových úspechov. Jeho vojská, posilnené tureckými oddielmi, sa zmocnili skoro celého Slovenska a podnikali vpády na Moravu, do Sliezska a Rakúska.