Od 30 rokov 17.storočia prichádzalo z Anglicka čoraz viac puritánskych utečencov a emigrantov. Nemali nádej na návrat a ich kolóniám v Novom Anglicku sa aj napriek tomu dobre darilo.
Keď otcovia pútnici pristáli r.1620 v Amerike, nevedeli nič oživote v tejto novej krajine. Potraviny sa im minuli a mnohí osadníci zomreli na choroby a vyčerpanie. Počas prvej zomy ich zomrela takmer polovica a jari sa dožilo len 54 osadníkov.
R.1700 žilo v Severnej amerike asi 400 000 Európanov a kolóniám v Novom Anglicku sa darilo. Z Európy sa tam presťahovali celé komunity a čoskoro boli sebestačné. R.1636 bola v Cambridge v Massachusetts založená Harvardova univerzita.

Koloniálna Amerika 1600 -1700
Do Severnej Ameriky prichádzal veľký počet kolonistov. Tieto európske národy formovali charakter budúceho života v ,, Novom svete“.

Väčšinu prvých európskych kolonistov v Severnej Amerike tvorili Francúzi a Španieli, neskôr ich ale prodbehli Angličania a Nemci. Zväčša to boli protestanti, ktorí v Európe trpeli náboženským prenasledovaním. Dvadsať rokov po príchode prvých puritánov do Ameriky žilo v Massechusetts 20 000 Angličanov. Kolónia s hlavným mestom Boston rástla a rýchlo sa rozvíjala. Niektorí z týchto kolonistov sa odsťahovali na Rhode Island a do Connecticutu.
R.1625 začal v ústí rieky Hudson rásť New York, ktorý bol spočiatku holandskou kolóniou. Keď ju r.1664 obsadili angličania, okrem nich sa tu začali usádzať i Nemci a iné národnosti. Mesto sa čoskoro rozrástlo na kozmopolitné veľkomesto obchodníkov a remeselníkov. Južne na pobreží dal r. 1681 anglický kráľ ako splatenie dlhu skupine kvakerov, ktorých viedol William Penn, pôdu. Penn bol náboženský idealista a sníval o ,,svätom experimente“ – novej spoločnosti. Pomáhal chudobným ľuďom z Európy usadiť sa v kolónii, z ktorej vznikla Pensylvánia. Usadili sa v nej mnohí anglickí, škótski, írsky a nemeckí kolonisti, aby tam začali nový život.
Ešte južnejšie sa po anglickej občianskej vojne rozrastali Severná a Južná Karolína a Virgínia, kde kráľ Karol II. pridelil pôdu svojim rojalistickým stúpencom. Zakladali tam výnostné plantáže, na ktorých pestovali tabak, ryžu, bavlník a indigovník. Usadlíci dovážali z Afriky otrokov, ktorí od r.1619 obrábali pôdu. Otroci čoskoro tvorili väčšinu obyvateľov.

PRIEKOPNÍCKY USADLÍCI
Na juhozápade sa španielsko - mexickí priekopníci dostali do Nového Mexika, kde r.1609 založili hlavné mesto Santa Fe. Bola to kolónia pevností, baní a obchodných staníc.