Mierové rokovania trvali ešte dva roky až po definitívny mier, ktorý bol uzavretý v Paríži 3. septembra 1793.

UZNANIE SPOJENÝCH ŠTÁTOV AMERICKÝCH
Severoamerická vojna za nezávislosť sa skončila. Veľká Británia a trinásť jej bývalých severoamerických kolónií uzavreli v Paríži mier. Súčasne bol vo Versailles podpísaný mier medzi Veľkou Britániou na jednej strane a Francúzskom a Španielskom na druhej strane. Výsledkom rokovania bolo že Španielsko získalo od Veľkej Británie Floridu a ostrov Menorku, Francúzsko získalo Tobago a oblasť Senegalu. Veľká Británia štátoprávne uznala nezávislosť Spojených štátov amerických. V nasledujúcom období sa vzťahy obidvoch krajín
postupne upravili. Zmluva uzavretá r. 1794 o niektorých sporných otázkach sa pokladala v USA za nevýhodnú a podarilo sa ju ratifikovať až r. 1796. Úspešný oslobodzovací boj trinástich kolónií na východnom pobreží severoamerického kontinentu zasadil Veľkej Británii veľký úder. Hospodársky systém merkantilizmu tesne viazal kolónie na Veľkú Britániu a vzbura kolonistov mala za následok prenesenie európskych sporov do koloniálnej politiky. Rozhodujúci myšlienkový a politický význam malo vyhlásenie nezávislosti 4. júla 1776 a ústava Spojených štátov amerických, v ktorej bol po prvý raz ústavne zakotvený súhrn ľudských práv. Konflikt s Veľkou Britániou však nevznikol z etnických, ale politických dôvodov. Kolónie, ktoré sa cítili obmedzované vládnou praxou Veľkej Británie, vyzdvihli otázku hospodárskej a politickej samostatnosti. Táto vojna za nezávislosť bola prvá víťazná ľudová vojna. Prvá ústava
Druhý kontinentálny kongres prijal konfederačné články, prvú ústavu USA. Do platnosti vstúpila 1.marca 1781, 17.septembra 1787 bola revidovaná. Zavádzala jednokomorový kongres ako zákonodarný aj výkonný orgán, veľké právomoci poskytovala jednotlivým štátom. Každý z nich mal v kongrese jedného zástupcu.
Philadelphský konvent schválil revidovanú ústavu Spojených štátov amerických. USA sa zo zväzku jednotlivých nezávislých štátov zmenili na federatívny štát. Základnými črtami novej ústavy bolo rozdelenie právomocí a systém vzájomnej kontroly jednak vnútri štátnej moci, jednak medzi federáciou a štátmi. Členské štáty mali právo riešiť veci, ktoré sa týkali iba ich samých, obrana, mena, zahraničná politika a zahraničný obchod spadali do kompetencie federálnej vlády. Najdôležitejšie ústavné ustanovenia upravovali rozdelenie moci, exekutíva (výkonná moc), legislatíva (zákonodarná moc) a jurisdikcia (súdnictvo) boli rozdelené do vzájomne nezávislých orgánov, ktoré sa kontrolovali navzájom.