Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vznik USA
Dátum pridania: | 23.01.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Radovan21 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 005 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 20.3 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 33m 50s |
Pomalé čítanie: | 50m 45s |
Exekutívu riadil prezident. Bol hlavou štátu a hlavným veliteľom ozbrojených síl, uzatváral zmluvy a menoval federálnych úradníkov a zahraničných zástupcov, mal právo vetovať uznesenie Kongresu. Po jeho boku stál kabinet, ktorého členovia spravovali jednotlivé rezorty. Prezidentovo funkčné obdobie bolo štvorročné. Legislatíva bola vecou Kongresu, ktorý sa skladal zo Senátu a Snemovne reprezentantov. Schvaľoval dane, prijímal úvery, reguloval obchod medzi jednotlivými štátmi a vyhlasoval vojnu. Členov Snemovne reprezentantov volili priamo voliči, ich počet závisel od počtu obyvateľov príslušnéh štátu. Vo funkcii boli dva roky. Museli mať minimálne 25 rokov, byť obyvateľmi toho štátu, za ktorý kandidovali, a museli byť najmenej sedem rokov občanmi USA. V každom štáte volili aj dvoch senátorov, ktorí vykonávali svoju funkciu šesť rokov. Každé dva roky sa znova volila tretina senátorov, aby sa zabezpečila kontinuita práce. Senát mohol návrh zákona blokovať tak dlho, kým zaň nehlasovali dve tretiny členov. Jurisdikcia patrila do kompetencie Najvyššieho súdu. Tento orgán interpretoval ústavu a federálne zákony. Pozostával z deviatich sudcov, ktorých so súhlasom Senátu doživotne menoval prezident. Najvyšší súd bol odvolacou inštanciou nižších súdov aj štátnych súdov v prípade, ak išlo o federálnu záležitosť. Bol kompetentný rozhodovať o otázkach, ktoré sa týkali zahraničných vyslancov, ministrov a konzulov a v sporoch, kde bol jednou stranou štát. Oproti Konfederačným článkom, ktoré prijal 2. kontinentálny kongres ( 15.11.1777 ) posilňovala nová ústava postavenie ústredných orgánov federácie, osobitne vlády. Prijatie ústavy sprevádzali politické boje a spory, opozícia jej vyčítala nedostatočný ohľad na záujmy ľudu. George Washington ( 1732 – 1799 )
Americký generál George Washington bol ústrednou osobnosťou americkej vojny za nezávislosť. Pod jeho vedením sa z ozbrojeného povstania stala vojna trinástich kolónií za nezávislosť. Washington neoblomne veril vo víťazstvo nad britskými vojskami. Štyridsaťštyriročný syn majetných rodičov z Virgínie bol v lete 1775 na druhom kontinentálnom kongrese trinástich kolónií vymenovaný za hlavného veliteľa amerických milícií. Mal pevnú vôľu, zmysel pre zodpovednosť a bol medzi kolonistami populárny, čo mu umožnilo zorganizovať účinný odpor proti vojensky silnejších britským jednotkám. Vojenské skúsenosti Washington nadobudol v 50. rokoch ako veliteľ milícií vo Virgínii v pohraničných bojoch proti Indiánom a Francúzom.
Zdroje: Kronika ľudstva, 100 najväčšich mužov historie. Enciklopedia historie sveta