Španieli, ktorým patrila aj Florida mohli obsadiť celú Severnú Ameriku, ale Španielsko stratilo nadvládu na mori a zmeškalo príležitosť.
Okolo Rieky sv. Vavrinca, Veľkých kanadských jazier a Mississippi sa usadili Francúzi. Ako kolonistov, obchodníkov , lovcov kožušín a priekopníkov ich bolo málo. R. 1700 bolo na pobreží Atlantiku 12 anglických kolónií, vktorých žilo asi 250 000 Angličanov, pričom francúzov bolo len 20 000. V rôznych oblastiach našli domovy Nemci, Švédi, Litovci, Česi a iné národnosti.Novú Ameriku budovali skôr ťažko pracujúci, obyčajný ľudia ako vzdialené európske vlády.
INDIÁNI
Indiáni a európsky usadlíci spočiatku získavali na spoločnom živote – v niektorých prípadoch mierumilovne spolunažívali. Prichádzalo ale čoraz viac kolonistov, ktorí zaberali Indiánom pôdu. Došlo k niekoľkým zverstvám a nedôvera a odpor voči kolonistom rástla. Vypukli miestne konflikty, ktoré v 70. rokoch 17. storočia prerástli do vojny. Kolonisti zvíťazili a odpor Indiánov poľavil. Niektoré indianske kmene vyhnali z domovov. Keď bolo isté, že Európania obsadili Ameriku, začalo do nej prúdiť čoraz viac prisťahovalcov.

Severná Amerika 1675 – 1791
V polovici 18. storočia vypukol medzi osadníkmi a indiánmi, a medzi Angličanmi a Francúzmi konflikt o nadvládu v Severnej Amerike. Francúzski a anglickí kolonisti bojovali už veľa rokov. Najprv bola vojna kráľa Philipa (1675 – 1676), v ktorej povstali proti novoanglickým osadníkom kmene Wompanoagov. Tie prehrali, ale predtým zabili v Massechusetts 10 percent všetkých dospelých mužov. Vo vojne za kráľa Villiam III. (1689 – 1697) medzi anglickými a francúzskymi osadníkmi sa veľa nedosiahlo. Vo vojne za kráľovny Anny (1702 – 1713) Angličania obsadili Akádiu (Nové Škótsko) a zničili na Floride španielsky San Augustin. ( Akádiu alebo Nové Škótsko dobyli Franncúzi r. 1603 a usadili sa na nej. Robili si na ňu nárok aj Briti, ktorí na ňu v 17. storočí niekoľkokrát zaútočili. Nakoniec ju r. 1710 dobyli, aj keď Francúzi sa udržali na neďalekom ostrove Cap Breton. koncom 50. rokov 18. storočia Briti vyhostili 6000 obyvateľov Akádie, pretože ich považovali za hrozbu svojej bezpečnosti. Mnohí odišli do Louisiany a usadili sa okolo ústia rieky Mississippi, kde boli neskôr známi ako Cajunovia. Akádiu neskôr zaľudnili Škóti, ktorí prišli o pôdu pri odlesňovaní Škótskej Vysočiny.)
Napokon Briti vo vojne za kráľa Juraja II. (1743 – 1748) dobyli francúzsku pevnosť Louisbourg, ale r.1748 ju vymenili za Madras v Indii. Tieto vojny sa väčšinou spájali s európskymi konfliktami. Každá strana mala jeden dlhodobý cieľ: nadvládu v Severnej Amerike.