Keď sa totiž francúzska hrozba pominula, kolonisti už viac nepotrebovali Veľkú Britániu, aby ich chránila.
Briti však chceli vládnuť na starých francúzskych územiach a vyberať vyššie dane, z ktorých by platili vojakov brániacich tieto novozískané oblasti, a tak zvýšili dane vyberané v trinástich koloniách. Miestne koloniálne zhromaždenia tvrdili, že je od Británie nespravodlivé, aby zdaňovala americké kolónie, pretože nemôžu rozhodovať o spôsobe britskej vlády. Podľa nich „ zdaňovanie bez zastúpenia je tyrania“. Kolónie zakázali všetok dovoz z Veľkej Británie a 4. júla 1776 zástupcovia všetkých 13 kolónií prijali Deklaráciu nezávislosti, ktorou si nárokovali samostatnosť.

NEZÁVISLOSŤ
V zmysle ideí Thomasa Jeffersona a pod vplyvom osvietenstva americká Deklarácia nezávislosti z r. 1776 konštatovala: „ Tieto pravdy pokladáme za samozrejmé: všetci ľudia sú stvorení ako seberovní. Stvoriteľ ich obdaril istými neodňateľnými právami, medzi nimi je život, sloboda a budovanie šťastia.“
Americká vojna za nezávislosť sa začala r. 1775. Briti boli spočiatku úspešní aj napriek tomu, že bojovali takmer 5000 kilometrov od domova. Ale Američania mali výhodu, pretože bojovali na domácom území a verili v spravodlivosť svojej veci. Šesť rokov od začiatku konfliktu sa britská armáda r. 1781 vzdala pri Yorktowne vo Virgínii, kde ju porazili vojská Georga Washingtona. Briti napokon r. 1783 uznali americkú nezávislosť v Parížskom mieri.

AMERICKÁ ÚSTAVA
R. 1783, po podpísaní prímeria s Britmi, sa obyvatelia nových Spojených štátov amerických museli rozhodnúť o najlepšom spôsobe riadenia svojej krajiny. Rozhodli sa pre prezidenta voľeného každé štyri roky. Vládol by s pomocou Kongresu ( rozdeleného na Snemovňu reprezentantov a Senát zložený zo zástupcov štátov) a Najvyššieho súdu. Návrh ústavy pre novú vládu obsahoval tri dôležité tvrdenia o americkom národe.
Po prvé, mala to byť únia. Kolonisti, ktorí bojovali proti Britom, zostanú spolu a budú viesť svoju krajinu. Po druhé, každý štát si vytvorí vlastné zákonodarné zhromaždenie a bude si viesť vládu štátu podľa svojich potrieb.
Po tretie, prezident, Kongres, ani Najvyšší súd nikdy nebudú smieť riadiť ústrednú vládu Ameriky. Systém kontrol mal zabezpečiť, aby sa moc rozdelila medzi tieto tri zložky vlády.
Boli to nové idey, ktoré ovplyvnilo osvietenstvo a nikdy predtým ich nevyskúšali. Revolučná ústava sa stala zákonom r. 1789. Tento nový štát s krátkami dejinami a obyvateľmi so zlými spomienkymi na svoju minulosť bol prvou skutočnou demokratickou republikou na svete, v ktorej platili kolektívne schválené zákony. Už o 150 rokov sa mal stať popredným štátom sveta.

Nezávislosť

Pri konflikte medzi britskými jednotkami a demonštrantmi bolo v Bostone 5. marca 1770 zabitých päť občanov.