Vojaci začali strieľať do davu, ktorý protestoval proti novým clám a ubytovaniu britských vojakov v bostonských rodinách. Nové clá zaviedla britská vláda r. 1767 (Townshendove zákony) a kolonisti na ne reagovali jednak bojkotom anglického tovaru, jednak protestnými akciami. Colnú politiku metropoly chápali ako demonštráciu jej nárokov na hegemonistické postavenie v severoamerických kolóniách. Bostonská masakra vyhrotila vyhrotila odpor voči vládnym opatreniam a vláda napokon musela ustúpiť. Okrem dane z čaju ostatné Townshedove zákony zrušila.
Samuel Adams, vodca amerických vlastencov v Bostone a Massachusetts, zorganizoval sieť protibritských propagačných centrál, tzv. korešpodenčných výborov ( committees of correspodence). Adams zorganizoval aj „bostonské pitie čaju“.
„Bostonským pitím čaju“ (Boston tea – party) 16. decembra 1773 vyvrcholili v Novom Anglicku nepokoje zapríčinené daňami. Niekoľko bostonských občanov prepadlo v indiánskom preoblečení tri lode Východoindickej spoločnosti a vyhodilo cez palubu 342 debien čaju. Bostončania tak protestovali proti zavedeniu dane z čaju, o ktorej rozhodol britský parlament bez spoluruzhodovania zástupcov kolónií. Tento útok na vlastníctvo Východoindickej spoločnosti vyvolal v Anglicku veľké pobúrenie. Britská vláda rozhodla až do uhradenia škody zavrieť bostonský prístav a do Nového Anglicka vyslala vojnové lode. Tieto opatrenia sa stali v zámorí signálom na všeobecný odpor severoamerických kolónií proti Veľkej Británii. Delegáti prvého kontinentálneho kongresu (5. septembra – 26. októbra 1774) britských severoamerických kolónií, ktorý sa zišiel vo Philadelphii, odmietol britské colné zákony a vyzval všetkých kolonistov, aby ich bojkotovali. Súčasne však zdôraznil lojalitu kolónií k materskej krajine. Na kongrese sa nezúčasnila Georgia a Kanadské kolónie.
V severoamerických kolóniách Veľkej Británie na atlantickom pobreží vzrastali nepokoje a hrozilo, že vypukne konflikt s materskou krajinou. Preto si Veľká Británia chcela Quebeckým zákonom zabezpečiť lojálnosť kolónie Nové Francúzsko (Kanada ), ktorá sa od ostatných britských kolónií odlišovala jazykom, kultúrou, náboženstvom, spôsobom osídľovania a vlády. V Kanade uznala rímskokatolícke vierovyznanie, francúzsky Kanaďania získali právo spolurozhodovať o vládnych veciach a vo vláde ich zastupovala vlastná rada.
Britský parlament zakázal od 1. marca 1776 obchodovať so vzbúrenými americkými kolóniami. Kráľ Juraj III.