obvinil vštky americké kolónie zo vzbury proti korune a s platnosťou od 1. marca 1776 im zakázal obchodovať s cudzími krajinami. Začiatkom júla schválil kontinentálny kongres tzv. Oliwe Branch Petition, v ktorej zdôrazňoval vlastné mierumilovné úmysly a žiadal kráľovskú ochranu proti tvrdostiam a daniam parlamentu a ministerstva. Súčasne však kongres rozhodol utvoriť spoločnú armádu. Jednotlivé koloniálne jednotky milícií sa zjednotili pod velením Georgea Washingtona (1776). Vojenská situácia amerických povstalocov však v lete r. 1776 nebola dobrá. Britské vojská zatiaľ dosahovali víťazstvo za víťazstvom. Až 12. decembra sa Američanom podarilo pri Trentone dosiahnuť obrat.
Všeobecný kongres Spojených štátov amerických prijal 4. júla 1776 vyhlásenie o nezávislosti, ktoré sformuloval Thomas Jefferson. Tento vtedy tridsaťroňý politik už r. 1774 uverejnil pamflet namierený proti kráľovi, za čo ho britský súd v neprítomnosti odsúdil na trest smrti. Jefferson pôsobil vo Virgínskom zákonodarnom zbore a inicioval tu návrh pretrhnutia vzťahov s Veľkou Britániou. V texte vyhlásevia sa zdôrazňovalo oddelenie trinástich kolónií od Veľkej Británie a po prvý raz sa ľudské práva formulovali ako program slobodného spoločenstva. – „ Tieto pravdy pokladáme za samozrejmé: všetci ľudia sú stvorení ako seberovní; Stvoriteľ ich obdaril istými neodňateľnými právami, medzi nimi je život, sloboda a budovanie šťastia; na zabezpečenie týchto práv sa medzi ľuďmi ustanovujú vlády so spravodlivou mocou vyplývajúcou zo súhlasu tých, ktorým vládnu; kedykoľvek niektorá vládna sústava odporuje týmt cieľom, má ľud právo zmeniť ju alebo zrušiť a zriadiť novú vládu, založenú na takých zásadách a s takou upravenou právomocou, aby čo najlepšie zaručila ľudu jeho bezpečnosť a šťastie.. Ak však množstvo prípadov bezprávia a útlaku, ktoré sledujú ten istý cieľ, ukazuje na úmysel ujarmiť ľud v úplnom despotizme, má ľud právo, ba povinnosť takúto vládu zvrhnúť a získať nových strážcov svojej bezpečosti. – Také bolo trpezlivé strádanie týchto osád a taká je dnes potreba, ktorá ich núti, aby zmenili svoju bývalú vládnu sústavu. Dejiny terajšieho kráľa Veľkej Británie sú dejinami opakovaných urážok a arogancie a sledujú priamy cieľ, ktorým je neobmedzená tyrania v našich štátoch..