V mene a so splnomocnením dobrého ľudu týchto kolónií slávnostne oznamujeme a vyhlasujeme, že tieto spojené kolónie predstavujú slobodné a nezávislé štáty, zbavené poddanských povinností k britskej korune, že každé politické spojenie medzi nimi a Veľkou Britániou je celkom zrušené a ako nezávislé a slobodné štáty majú plnú moc.. a spravujú svoje veci ako nezávislé štáty.. v hlbokej viere štátnej prozreteľnosti, ručíme za to vzájomne našimi životmi, našim majetkom a našou svätou cťou.“
Britský publicista Thomas Paine, žijúci v Severnej Amerike od r. 1774, uverejnil spis Common Sense (Zdravý Rozum), v ktorom uverejnil ideu suverenity ľudu a myšlienkové základy úsilia o nezávislosti britských kolónií. Spis vyšiel vo viac ako pol milióne exemplárov a jeho autor sa stal hovorcom más, ktoré stále hlasnejšie hlásali odstránenie závislosti od materskej krajiny. Paine vyzdvyhoval Severnú Ameriku ako útočisko všetkých, ktorí opustili monarchistickú Európu, aby našli politickú a náboženskú slobodu. Amerika bola podľa Paina jedinou časťou sveta, kde mohli ľudia slobodne žiť a bez útlaku a iba nezávislosť od Veľkej Británie môže natrvalo zabezpečiť právo na slobodu.
Po víťazstvách nad jednotkami Georgea Washingtona pri Long Islande (27 augusta 1776)obsadili Briti New York a Long Island. New York sa stal baštou amerických rojalistov a útočiskom kráľovi verných lojalistov, ktorí sa pred lynčovaním v ostatných štátoch zachránili útekom do oblastí, kde boli britské jednotky. Americké milície utrpeli porážku v bitke pri White Plains. Briti, ktorým velil generál Howe, nezískali napriek víťazstvám prevahu nad povstalcami, pretože nepoznali krajinu a na dlhom fronte mali primálo vojakov ( pobrežná línia mala 1500 km ). Ich zásobovacie línie merali asi 4500 km. Nádeje Britov, že lojálni kolonisti budú podporovať ich jednotky, sa nesplnili. Do r. 1783 museli pre nedostatok vlastných dobrovoľníkov naverbovať 30 000 nemeckých vojakov. Na potlačenie povstania v britskách kolóniách v Severnej Amerike verbovala londýnska vláda vojakov na európskom kontinente. Vyslanci kráľa Juraja III. mali úspech predovšetkým v Nemecku: podľa zmluvy uzavretej 15. januára 1776 dal hessensko –kasselský gróf Fridrich II. Britom za 21,3 milióna toliarov k dispozícii 17 000 vojakov. Aj v iných nemeckých štátoch verbovali vojakov do boja na druhej strane Atlantiku. Zmluvy o vyslaní vojenských jednotiek do Severnej Ameriky uzavreli totiž aj ďalšie nemecké krajiny. za more takto odišlo asi 30 000 nemcov. Po podpísaní zmluvy o subsídiách vyslali Nemci do ameriky 12 000 mužov z Bremerhavenu a Cuxhanenu. Bola to pomerne veľká vojenská sila, tým skôr, že k nej patrili aj delostrelci. V zmluve sa presne stanovilo , ako majú britský splnomocnenci odvádzať vojakov.