Cár a jeho generáli sa dohodli na rozhodujúcom boji proti Napoleonovi, len Kutuzov s tým nesúhlasil. Bitka sa mala odohrať pri Slavkove. Napoleon 2 dni predtým študoval celé bojisko, aj rozmiestnenie vojsk bolo starostlivo premyslené. 3.decembra 1805 prešla rakúsko – ruská armáda z Prateckej nížiny a zaútočila. Francúzska armáda schválne postupovala stále hlbšie doúdolia, kde na 85- tisícovú armádu zaútočil so 73- tisícmi vojakov zo všetkých strán. Táto bitka “troch cisárov” sa teda skončila úspešne pre Francúzov. 26.decembra 1805 bol podpísaný mier medzi Rakúskom a Francúzskom, kde Rakúsko muselo odovzdať Benátky, Istriu, Dalmáciu, Kotor, časť Bavorska, Wuttemburska a Badenska. S Napoleonom uzavrelo spojenectvo aj Prusko. Napoleonove úspechy boli zavŕšené roku 1806, kedy zlikvidoval Svätú rímsku ríšu.
No neskôr narazil na odpor proti kontinentálnej blokáde voči Británii, išlo o niekoľko krajín, vrátane Ruska, roku 1812 bez predchádzajúceho varovania prekročil hranice Ruska s 675 000 armádou. Ešte v tom roku jeho vojská zviedli pri Borodine nerozhodnú bitku s cárskou armádou. O jeho neskorší neúspech sa pričinila drvivá ruská zima. Roku 1813 ho pri ústupe pri Lipsku porazili spojenecké vojská Ruska, Rakúska a Pruska. Definitívne ho porazili pruské vojská a anglická armáda pri belgickom meste Waterloo 18. júna 1815.