Chybné manévrovanie francúzskeho jazdectva a nevhodné rozmiestnenie oddielov na krídlach nechránených lukostrelcami spôsobili, že Angličania okamžite získali prevahu a prelomili ťažkopádnu líniu peších rytierov. Vzápätí sa rozpútal masaker. Francúzi nahustený v úzkom priestore, a najmä neschopný manévrovania, lebo si navzájom prekážali, sa ocitli v krvavom zmätku.

Na anglickej strane padlo 1 500 mužov, no Francúzov bolo zabitých okolo 5 000. Azincourt sa stal jednou z veľkých tragédií v dejinách Francúzka. Tých 5 000 mužov predstavovalo fakticky politickú aj spoločenskú elitu kráľovstva. Štát odrazu prišiel o svoju vysoko postavenú vládnucu vrstvu. V jedinom okamihu zmizli všetci hodnostári celého severného Francúzka. V jednej chvíli boli vykynožený všetci vojenský velitelia kráľovskej armády. Vojenská aj civilná administratíva prišla o svoj život.

Celú katastrofu Francúzska zhoršila občianska vojna, ktorá zúrila medzi dvoma šľachtickými časťami : Armagnakmi a Burgunďanmi. Burgundský vojvoda Ján nebojácny sa spojil s Angličanmi a roku 1418 opäť vstúpil do Paríža. Konflikt vyvrcholil roku 1419 zavraždením Jána Nebojácneho v Montereau, čo Angličanom uľahčilo dobýjanie Francúzka.
Angličania dosiahli značný úspech aj dobytím Rouenu. Moc francúzskeho kráľa bola obmedzená len na územie južného Francúzska a roku 1420 bol dohodou z Troyes Henrich V. uznaný za legitímneho nástupcu Karola VI. Roku 1422 boli vo Francúzsku vyhlásení dvaja králi: Henrich VI. a Karol VII. Zároveň zástupca anglického kráľa Bedford upevnil svoje pozície v juhozápadnom Francúzsku a v roku 1428 anglické vojská obľahli Orléans. Mesto sa bránilo hrdo, o to viac, že Karol Orleánsky bol v anglickom zajatí a útok na panstvo bez pána považovalo feudálne právo za obrovský zločin. Orleánci preto dúfali, že boží osud bude na ich strane a, že budú oslobodený. Kto však bude osloboditeľom?.