Ľudovít sa tiež pohádal s bratom, bol presvedčený, že Napoleonova politika neprospieva jeho krajine, a odmietal dodržiavať blokádu. 1810 Napoleonove vojská krajinu obsadili a Ľudovít musel pred vlastným bratom utiecť. · Svoju sestru Paulínu nepokladal Napoleon za príliš schopnú vládnuť, hoci ju mal veľmi rád. Bola to vraj veľká krásavica a sochár Canova vytvoril podľa nej sochu Venuše. · Karolína sa vydala za generála Murata, ktorý sa po Jozefovi stal 1808 neapolským kráľom. 1814 sa spojil s Rakúskom proti Napoleonovi, aby si zachránil trón, to mu však nepomohlo, bol zajatý a zastrelený. · Najmladší Jerome sa stal vestfálskym kráľom na území porazeného Pruska. Vládol zle a dopustil, aby francúzske vojská vyplienili Vestfálsko, preto bol 1813 vyhnaný. Aj Napoleon túžil po dedičovi a tak sa rozviedol s Jozefínou a oženil sa v r. 1810 s rakúskou arcivojvodkyňou Mariou Louisou. Tá mu porodila jeho jediného legitímneho syna a dediča Napoleona II., nazývaného Orlík. Kontinentálna blokáda sa ukázala neúčinná, francúzsky tovar nedokázal nahradiť anglický, rozmáha sa pašeráctvo a krajiny, najmä Španielsko a Rusko odmietajú blokádu dodržiavať. V r. 1808 sa vydáva Napoleon na výpravu proti svojim južným susedom a dosadzuje na španielsky trón svojho brata Jozefa. Francúzi však odpor Španielov nedokázali zlomiť, guerilla (partizánska vojna) neustala a už v r. 1809 sa v Portugalsku vyloďujú anglické vojská pod vedením vojvodu z Wellingtonu a porážajú francúzske vojská. V roku 1812 začína Napoleon výpravu do Ruska. Jeho "Veľkú armádu" (nazývala sa tak od r. 1804) tvorilo už 600 000 vojakov. Porazil Rusov v bitke pri Borodine a obsadil evakuovanú Moskvu. Kapitulácie sa však nedočkal a nedostatok potravín ho prinútil vydať sa na cestu späť. Hlad, zima a partizánske útoky ničili Napoleonovu armádu, ktorej zvyšky boli porazené v bitke pri rieke Berezino. Z Ruska sa vrátilo iba 30 000 vojakov. Definitívnu porážku utŕžil Napoleon v bitke národov pri Lipsku 1813. Bol prinútený vzdať sa trónu a odísť do vyhnanstva na ostrov Elbu. Ešte raz sa pokúsil obnoviť svoje cisárstvo, jeho vláda však trvala iba sto dní. Po porážke pri Waterloo 1815 bol odvezený na ostrov sv. Heleny, kde písal svoje spomienky a márne čakal na návštevu Márie Louisy a Orlíka. Tu aj zomrel v r. 1821.
Jozefína sa bitky pri Waterloo už nedožila, zomrela 1814. Aj Mária Walewska zomrela mladá, tridsaťjedenročná, v r. 1817. Ich syn Alexander sa stal ministrom zahraničia za vlády svojho bratranca Napoleona III. Povrchná a ľahkomyselná Mária Louisa sa stala veľkovojvodkyňou parmskou a syna zanechala vo Viedni.