Napoleon Bonaparte sa narodil v roku 1769 na ostrove Korzika, ktorá vtedy ešte patrila k Janovskej republike. Francúzi ostrov obsadili tri mesiace po jeho narodení. Bol druhorodeným synom chudobného šľachtica a na vojenskej akadémii, kde študoval, to pri bohatších spolužiakoch nemal ľahké. Bol však veľmi inteligentný, vynikol najmä v matematike, dejepise a zemepise. Sedemnásťročný Napoleon ukončil školu ako poručík delostrelectva a vstúpil do kráľovskej armády. Bol obdivovateľom myšlienok Voltaira a Rousseaua a privítal revolúciu. Jeho rodina zastávala názor, že by sa Korzika mala pripojiť k revolučnému Francúzsku a tým sa dostali do rozporu s korzickými separatistami, ktorí bojovali za úplnú nezávislosť Korziky. Celá rodina musela utiecť do Marseilles, kde sa Napoleonov starší brat Jozef oženil s dcérou obchodníka s látkami, Júliou. S jej mladšou sestrou Desiree sa zasnúbil Napoleon. Desiree sa napokon vydala za francúzskeho maršala Jean Baptista Bernadotta, ktorého si Švédi zvolili za následníka trónu, keďže vtedajší švédsky kráľ nemal potomkov. Bernadotte bojoval neskôr proti Napoleonovi na čele švédskych vojsk a od r. 1818 vládol ako švédsky kráľ Karol XIV. Potomkovia Desiree a Bernadotta vládnu vo Švédsku dodnes. Napoleon sa oženil so staršou vdovou po popravenom generálovi, Josephine de Beauharnais, ktorá mala dve deti, Eugena a Hortense. Eugene sa stal významným generálom, Hortense sa vydala za Napoleonovho brata Ľudovíta. Napoleonova kariéra sa začala za vlády jakobínov v roku 1793, keď sa vyznamenal pri oslobodzovaní prístavu Toulon, ktorý obsadili Angličania. Tu bol povýšený na brigádneho generála. Aj po páde jakobínov trvá vojna s Európou a Napoleon je Direktóriom vyslaný do Itálie, kde je situácia pre Francúzov najhoršia. Prvé ťaženie Napoleona do Talianska
v rokoch 1796 - 1797
Dňa 2. 3. 1796 bol Generál Napoleon Bonaparte vymenovaný za veliteľa tzv. talianskej armády. Návrh na jeho menovanie podal Carnot. Už 11. marca odchádza Napoleon k svojej armáde. 27. marca pricestoval do Nizzy, kde bol hlavný štáb francúzskej armády v Taliansku. Jeho armáda bola v biednom stave: neoblečená, bosá, hladná, bez žoldu a delostrelectva ( iba 30 diel ) i jazdectva ( len 2 jazdecké divízie ). Rakúsko-sardínska armáda ju prevyšovala 2,5 krát počtom vojakov a mala 7-krát viac delostrelectva. Francúzska armáda v Taliansku mala v rámci francúzskych akcií hrať len pomocnú úlohu (na odpútaniu pozornosti nepriateľa).