Dóst Muhammad aj so svojim bratom, vládcom Kandaháru, bol spojencom perzského šáha aj cárskeho Ruska a vystupoval proti Britom. V roku 1834 preto britská Východoindická spoločnosť prinútila zosadeného šáha Šodžaolmolka, ktorý žil v Indii pod jej ochranou, aby sa s vojskom vydal proti Dóstovmu bratovi v Kandaháre. Dóst ho však vojensky podporil a Šodžaolmolkovu armádu porazil. Toto súperenie využil sikhský vládca Randžit Singh a v roku 1834 pripojil ku svojmu pandžáhskému štátu afgánsky Pešavár.

2.1. Herátska otázka1938
Vládnuca iránska kasta sa po prehranej vojne s Ruskom rozhodla, že sa znovu pokúsi ovládnuť Herát, ktorý síce nebol veľký, ale bol strategickým afgánskym chanátom. Prechádzali tadiaľ cesty od Hindukúša z Indie do kaspických oblastí Iránu a stredoázijských chanátov Chévy a Bugchary. Európska tlač nazývala Herát „bránou“ do Indie alebo tiež „kľúčom“ k Indii.
Cárska vláda podporovala iránske nároky na Herát. Považovala za výhodné, že sa pozornosť a sily Iránu odvrátia od Zakaukazska.
Druhým uchádzačom o Herát bol afgánsky emir z Kábulu Dóst Muhammad Jeho hlavným cieľom však nebolo ovládnuť Herát, ale znovu získať od Sikhov Pešavár. Ponúkol Východoindickej spoločnosti spojenectvo, ak dostane Pešavár. Avšak pri návšteve zástupca spoločnosti Burnesa v Kábule v roku 1836 sa presvedčil, že nemôže od Anglicka nič čakať. Východoindická spoločnosť bola veľmi znepokojená politickým zjednocovaním Afganistanu pod vládou Dóst Muhammada; posilnenie nezávislého afgánskeho štátu bolo pre ňu veľmi nežiadúce.

2.1.1. Vitkevičova misia
Dóst Muhammád preto vyslal posolstvo k cárskym úradom do Orenburgu s prosbou o pomoc proti Britom a Sikhom. Posolstvo malo vyjadriť prianie Dóst muhammada „utvrdiť silu a moc spojenectva“ Afganistanu s Ruskom.
Orenburgský gubernátor Perovskij poslal afgánske posolstvo do Petrohradu aj s doprovodom svojho spoločníka Vitkeviča a podal cárovi hlásenie, že posilnenie moci Sikhov a Angličanov v Afganistane časom pripraví Rusko o možnosť nadviazať obchodné styky s touto krajinou a otvorí Angličanom cestu k ovládnutiu strednej Ázie. Vitkevič potom v decembri 1837 predstavil afgánske posolstvo v Kábule. Jeho úlohou bolo vasvetliť emírovi, že by mal „využiť ochranu“ Perzie a nestavať sa do cesty iránskemu ťaženiu proti Herátu. Vitkevič sľúbil Dóst Muhammadovi finančnú pomoc vo výške dvoch miliónov rubľov a tovar v rovnakej hodnote.
Anglické noviny využili Vitkevičovu misiu a ruskú podporu iránskych nárokov na Herát a rozširovali správy, že „chlpaté čapice kozákov“ už čakajú v pohotovosti za Hindukúšom.