V skutočnosti cárska vláda nezamýšľala prepadnúť Afganistan ani Indiu; Vitkevič nemal žiadne príkazy v tomto zmysle.

Roku 1838 obsadili iránske vojská Herát. Anglický vyslanec Mc Neill prehlásil, že bude obsadenie Herátu Iránom považovať za nepriateľský akt a britská misia opustila Irán. Onedlho však šáhove vojska Herát opustili, aby si Irán udržal ostrov Charák.
Britská misia v Kábule na čele s kapitánom Alexandrom Burnesom sa snažila donútiť Dóst Muhammada, aby prerušil styky s Ruskom a Perziou. To sa im však nepodarilo a v apríli 1838 Burnes opustil Kábul.

2.2. Prvá britsko-afgánska vojna (1838-1842)
Pod zámienkou ochrany Herátu a tiež kvôli prijatiu Vitkevičovej misie v Kábule vypovedala Británia Afganistanu vojnu. Generálny guvernér Východoindickej spoločnosti Auckland vydal prehlásenie o vpáde do Afganistanu, aj keď dobre vedel, že obsadenie Herátu bolo už dávno zrušené. Skutočným cieľom Anglicka bolo zvrhnúť Dóst Muhammada a dosadiť na trón anglickú bábku Šodžaolmolka (krátko nazývaného šáh Šódža) pod podmienkou, že podpíše subsidiárnu zmluvu, ktorú Východoindická spoločnosť obvykle vnucovala indickým kniežatám, a tak ovládne Afganistan vojensky aj politicky.
Anglická vláda vydala „modrú knihu“, v ktorej bola akákoľvek diplomatická korešpondencia o afgánskych záležitostiach prekrútená a sfalšovaná, takže dostala úplne opačný zmysel.
V októbri 1838 vyslali do Afganistanu dva vojenské expedičné oddiely s celkovou silou 15 tisíc mužov. Jeden oddiel bol podporovaný sikhami a tiahol chajbarským priesmykom na Kábul. Po ťažkých bojoch sa v máji a auguste zmocnili oboch miest. Okrem Kábulu a Kandaháru obsadili aj ďalšie významné body ovládajúce cesty do turkenstánskych nížin.
Afgánskym panovníkom sa znovu stal anglický chránenec – zvrhnutý emir Šodžá (1839-1841). Dóst Muhammad musel utiecť do Buchary, no v roku 1840 sa dobrovoľne vrátil a vzdal Britom. Ako ich zajatec bol odvezený do Kalkaty. Okupácia však netrvala dlho. Na rôznych miestach dochádzalo k povstaniam a náčelníci afgánskych kmeňov zahájili proti Angličanom partizánsku vojnu. Do čela odboja sa postavil Dóstov syn Akbar chán. 2. novembra vypuklo v Kábule všeobecné povstanie proti britskej okupačnej moci, pri ktorom bola celá britská posádka pobitá. Kapitán Burnes, ktorý sa s vojskom do Kábulu vrátil, tiež prišiel o život. Diplomat sir William Macnaghten sa pokúsil situáciu zachrániť vyjednávaním. S vodcami povstania uzavrel zmluvu, podľa ktorej anglické vojská mali opustiť Afganistan a zriecť sa podpory šáha Šodžá.