Macnaghten chcel v skutočnosti získať čas, kým nepríde posila.
Zaslal Akbar chánovi písomný návrh, aby sa stal vezírom Afganistanu a dal súhlas, aby zmluva podpísaná Angličanmi bola zamenená novou. Jednanie s afgánskymi vodcami sa konalo pod šírym nebom, na rozložených kobercoch v blízkosti anglického tábora. Pri jednaní obvinil Akbar chán Macnaghtena z klamstva a zabil ho výstrelom z pištole (december1841). Anglickí okupanti boli vyzvaní, aby ihneď opustili krajinu.
Šáh Šódža musel v apríli 1842 z Kábulu ujsť. Na úteku ho bojovníci Akbara chána zajali, obvinili z vlastizrady a na mieste popravili. Na afganský trón miesto neho znovu zasadol Dóst Muhammad (1842-1863), ktorého Briti prepustili zo zajatia.
V januári 1842 bolo britské vojsko donútené opustiť krajinu. V Chajberskom priesmyku bolo prepadnuté povstaleckými paštúnskymi jednotkami. Všetci britskí a indickí vojaci boli pobití. Z celej armády (asi 16 500 mužov) sa do Džalálábádu dovliekol iba jediný muž, ťažko zranený plukovníkov lekár Dr. Brydon, aby mu podal správu o katastrofe. Briti zakrátko vyslali do Afganistanu trestnú výpravu, ktorá mala odčiniť porážku a zlepšiť poškodenú povesť ich vojska tým, že spustošila a vyplienila Kábul. Ani tentokrát sa im nepodarilo vnútiť Afgancom subsidiárnu zmluvu a zbaviť ich samostatnosti. Zistili, že na trvalé ovládnutie Afganistanu nemajú dostatok síl ani prostriedkov. Museli svoje jednotky stiahnuť späť do Indie.

3. Afganistan v druhej polovici 19. storočia

3.1. Dóst Muhammad na tróne
Dóst Muhammad sa snažil o politické zjednotenie Afganistanu. Jeho najväčším úspechom bolo posilnenie štátnej moci. Na svojom dvore nedovolil žiaden prepych, ale pritom nešetril peniazmi na vojsko. Miestnych chánov držal na uzde, obmedzoval ich samostatnosť, ale pritom sa snažil podrobiť ich za čestných podmienok. Využil to, že Východoindická spoločnosť bola zamestnaná vojnami v Indii a v Barme a nemohla brániť upevňovaniu jednoty Afganistanu.
V zahraničnej politike chcel Dóst rozšíriť afgánske dŕžavy diplomatickým vyjednávaním aj vojenskými akciami. Mal záujem o Pešavár a tiež o Pándžáb, z ktorého v liste Mikulášovi I. navrhoval vyhnať Angličanov. No na tento list Mikuláš I. nikdy neodpovedal.Za svoj hlavný cieľ však Dóst považoval pripojiť Kandahár a Herát. Na vyjednávanie s Východoindickou spoločnosťou vyslal princa Ghulám Hajdar chána. Zástupca spoločnosti Lawrence žiadal Dósta, aby sa zriekol všetkých nárokov na Pešavár aj samostatnej politiky.

3.2. Anglo-afgánska nerovnoprávna zmluva z roku 1855
30.