marca 1855 podpísal princ Ghulám Hajdar a Lawrenc v Džámrúde (Pešaváre) zmluvu o mieri a priateľstve, o uznaní Kandaháru za afgánsku dŕžavu a o vzájomnom dodržiavaní hraníc. Emir sa zaviazal, že on aj jeho nástupcovia budú „priateľ priateľovi“ a „ nepriateľ nepriateľovi“ Anglicku. Tento článok zmluvy bol jednostranný, zbavoval Afganistan samostatnosti v zahraničnej politike a zatláčal ho do nerovnoprávneho postavenia. Východoindická spoločnosť začala podnecovať Dósta k akciám proti Iránu a k obsadeniu Herátu.

Počas krymskej vojny a indického národného povstania proti Angličanom v rokoch 1857-1859 britský tlak na Afganistan zoslabol. Preto podnikol expanziu aj na sever proti Bucharskému emirátu a k afganskej ríši postupne pripojil aj uzbecké chanáty ležiace na ľavom brehu rieky Amudarje-Balch, Kandúr, Andchaj a Cholm. 3.3. Ruská diplomacia v 60-tych rokoch 19. storočia
Cárska vláda sa usilovala ovládnuť Kokand, Bucharu a Chívu, aby rozšírili hranice svojej ríše a predišla ďalšiemu prenikaniu anglického hospodárskeho a politického vplyvu v týchto chanátoch.
Na jeseň roku 1864 zahájila cárska vláda v strednej Ázii útočné akcie. Dňa 21. novembra 1864 rozoslal Gorčakov všetkým ruským zástupcom v zahraničí obsiahly obežník, v ktorom zdôvodňoval dobyvateľskú politiku Ruska v strednej Ázii nutnosťou „zaistiť bezpečnosť hraníc a ochranu ruského obchodu“ pred nájazdmi a lúpežami. Prirovnával expanziu Ruska s tým, ako USA rozširovali svoje územie, a s koloniálnymi výbojmi Anglicka, Francúzska a Holandska; zdôrazňoval, že Rusko nie je výnimkou a že ide iba cestou, ktorou už pred ním šli tieto štáty.

3.4. Britská diplomacia v 60-tych rokoch 19. storočia (za vlády Šér Alího)
Emír Dóst Muhammad sa v poslednom období svojho panovania úplne podrobil politike Anglicka. Za to mal sľúbenú pomoc v herátskej otázke. Roku 1861 tiahli afgánske vojská na Herát a obsadili ho v júni roku 1863. Niekoľko dní potom Dóst Muhammad zomrel a v Afganistane nastalo obdobie vnútorných sporov medzi feudálmi.
Dósta vystriedal na tróne tretí z jeho 16-tich synov Šér alí chán (1868-1879), ktorý nebol ochotný podrobiť sa Angličanom. Preto mu odopreli finančnú pomoc a zbrane, a poskytovali v Indii útočisko jeho nepriateľom. Tým porušovali podmienku prvého článku zmluvy o priateľstve medzi oboma krajinami.
Keď v roku 1863 vznikol medzi Iránom a Afganistanom spor o hraničnú čiaru v oblasti Sístanu, lord Russell napísal, že je potrebné umožniť obom stranám, aby si „určili presnú hranicu pomocou zbraní“. Štáty sa však vyhli ozbrojenej zrážke, aby Anglicko nezabralo južné oblasti oboch štátov.
Britská vláda zmenila voči Šér Alímu taktiku.