Člen britskej rady Henry Rawlinson doporučil roku 1868 uznať Šér Alího emirom a poskytnúť mu finančnú podporu aj zbrane, ak bude súhlasiť s prijatím anglického rezidenta, a potom sa zmocniť Balúčistanu. Indický kráľ lord Mayo pozval roku 1869 Šér Alího a 27. marca 1869 sa s ním stretol v Ambale v severnej Indii.
Mayo sľúbil emirovi podporu 1 200 000 rupií a pomoc zbraňami (24 000 pušiek a 12 diel). Emira zastrašoval hrozbou zo strany Ruska, ale zmluvu o uznaní nezávislosti Afganistanu odmietol podpísať. Emir tak použil anglické zbrane a peniaze na obsadenie uzbeckých a tadžických oblastí susediacich s Afganistanom.

3.5. Anglo-ruské jednania o Afganistane 1869
V roku 1869 začali minister zahraničných vecí lord Clarendon a ruský vyslanec Brunnov jednania o rozdelení záujmových sfér Ruska a Anglicka v Strednej Ázii. Britská vláda navrhla, aby bolo vytvorené neutrálne pásmo. Ruskí diplomati s tým v zásade súhlasili, ale žiadali, aby bol doňho zahrnutý aj Afganistan. K dohode preto nedošlo.
K prejednaniu týchto otázok s cárskou vládou bol do Petrohradu vyslaný zástupca indického kráľa D. Forsyth. Podarilo sa uzavrieť dvojstrannú dohodu o Afganistane, ktorá bola formulovaná v troch bodoch:
1. za hranice Afganistanu sa považujú tie oblasti, v ktorých Šér Alí skutočne vládne;
2. emir sa nebude pokúšať rozširovať svoje dŕžavy na účet Buchary a anglická vláda ho odvráti od takých pokusov
3. ruská vláda nepripustí, aby bola zo strany bucharského emira porušená nedotknuteľnosť afgánskeho územia. Problém bol v tom, že nikto presne nevedel, kade hranica Afganistanu vlastne vedie. Preto bolo dohodnuté, že obe veľmoci budú zatiaľ len zhromažďovať informácie o tejto oblasti a otázku hraníc nechajú otvorenú. 3.6. Druhá britsko-afganska vojna 1878-1880
V júli 1873 sa konala anglo-afganska konferencia v Indii, v Simle. Zástupca emira Šér Alího Saíd Núr Muhammad chán tam znovu odmietol prijať britských rezidentov do Herátu a Kandaháru.

3.6.1. Prípravy na vojnu
V roku 1874 nová vláda Disraeliho zahájila prípravy na násilné pripojenie Afganistanu k Britskej Indii. Medzi Britániou a Ruskom nastalo v súvislosti s akciou proti Nemecku v roku 1875 na určitú dobu zlepšenie vzťahov.
„Nič nemôže zabrániť Rusku a Británii, aby sa spolu v Ázii dohodli,“ prehlásil 13. mája 1875 lord Derby, minister zahraničných vecí v Disraeliho vláde, ruskému veľvyslancovi Šuvalovovi. Podľa slov Derbyho „je tam dosť miesta pre obidvoch“.
Tým Británia potvrdila, že si praje zachovať „slobodu akcií“ voči Afganistanu. Ruský cár to využil a 17. februára roku 1876 vydal manifest o pripojení chanátu Kokand k svojmu impériu.