Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Afganistan v 19. storočí
Dátum pridania: | 25.01.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | sonulienka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 677 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 14.6 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 24m 20s |
Pomalé čítanie: | 36m 30s |
Britsko-afganske vzťahy sa tým značne skomplikovali. Briti chránili afgánskeho emira Šér Alího proti Rusku „s dýkou v chrbte“ tým, že udržovali priateľské styky s jeho súpermi z radov miestnych feudálov.
Najväčším problémom sa vtedy opäť stala otázka britského rezidenta v Kábule. Emir Šér Alí na základe uistenia britského kráľa v Indii prítomnosť rezidenta na svojom dvore odmietal, čo vzájomné vzťahy zhoršovalo. Indická koloniálna správa síce navrhovala ešte vyčkávať a ďalej vyjednávať, ale britská vláda dávala prednosť vojenskému riešeniu tejto otázky.
Keď emir opakovane odmietol prijať britskú misiu na čele s rezidentom a prehlásil, prostredníctvom Núr Muhammada, že radšej zahynie, než aby ustúpil, indický místokrál lord Lytton vydal zákaz vývozu zbraní do Afganistanu a prerušil s ním akékoľvek styky. Šér Alí nato naviazal tesnejšie vzťahy s Ruskom.
„Pod nátlakom ľudového hnutia...“ oznámil 17. mája 1877 turkestánsky generálny guvernér Kaufman, „sa musel Šér Alí podrobiť vôli obyvateľstva, ktoré nechcelo pripustiť britské zasahovanie do záležitostí Afganistanu“. 3.6.2. Stoletovova misia
Stoletovova misia (jún-august 1878) – jednanie ruského generála N. G. Stoletova v Kábule s emirom Šer Alím o ponuke ruského spojenectva v snahe zabrániť rozšíreniu vplyvu Veľkej Británie v oblasti Strednej Ázie a donútiť ju k ústupkom v oblasti Blízkeho východu. Veľká Británia tým potom odôvodnila zahájenie 2. afgánskej vojny. Podpísali zmluvu o priateľstve a spolupráci Afganistanu s Ruskom. Šér Alí zároveň odmietol prijať britské posolstvo a vyslancovi Nevillovi Chamberlainovi dokonca zakázal vstúpiť do krajiny. Britská vláda nato Šér Alímu poslala v liste prostredníctvom Lyttona 2. novembra 1878 ultimátum (stanovené do 20. novembra!). Skôr ako odpoveď došla adresátovi, vtrhli anglo-indické vojská 21. novembra 1878 do Afganistanu, tentokrát o sile 36 000 mužov, a bez problémov obsadili značnú časť územia.
3.6.3. Obsadenie Afganistanu britskými vojskami
Cárske Rusko muselo čeliť expanzii svojho britského súpera, preto začalo diplomatické jednania (hlavný vyjednávač v tejto otázke bol Peter Šuvalov, veľvyslanec v Londýne). Navrhlo Británii, že odvolá svoju misiu z Kábulu, ak Británia stiahne svoje vojská a zachová nezávislosť Afganistanu. Britský minister Salisbury však nie len že nepristúpil na túto dohodu, ale vyjadril svoje rozhorčenie nad tým, že ruská misia je ešte stále v Kábule, a požadoval jej okamžité odvolanie.
Zdroje: Chvostov, V. M.: Dějiny Diplomacie II. Nakladatelství politiké literatury, Praha, 1965, str. 57-62, 162-171, 172-174, Kolektív autorov: Dějiny Diplomacie I. Státní nakladatelství politické literatury, Praha, 1961, str. 519-522, 687, 693-696, Kolektív autorov: Encyklopedie historie světa – Atlas světových dějín. Columbus, Praha, 1998, Kolektív autorov: Politické dějiny světa v datech I. Svoboda, Praha, 1980, str. 490-496, Marek, J.: Afghánistán. Libri, Praha, 2003, str. 22-37, Pečenka, M., Luňák, P. a kol.: Encyklopedie moderní historie. Libri, Praha, 1999, str. 13, 14, 129, 492, Řezáč, T.: Afghánistán, peklo paradoxů. Universe s.r.o, Praha, 1993, str. 8-10, Veselý, Zd.: Smlouvy, pakty, dohody. Epocha, Praha, 2002, str. 20, 21, 78, 111, 124, 125, 133
Súvisiace linky