Úvod
V 19. storočí sa Afganistan ocitol medzi záujmovými sférami cárskeho Ruska a Veľkej Británie. To síce zvyšovalo jeho medzinárodno-politický význam, ale zároveň to ohrozovalo jeho nezávislosť a spomaľovalo jeho hospodársky rast a kultúrny rozvoj. Ani politická situácia v okolitých krajinách sa pre neho v tej dobe nevyvíjala priaznivo. V Iráne sa po období zmätkov dostali k moci Kádžarovci (1796-1925), na severe Indie sa upevnil sikhský štát a do politického boja sa tam zapojila aj Východoindická spoločnosť, ktorá usilovne pripravovala pôdu pre úplné ovládnutie Indie Veľkou Britániou.

1. Rozpad jednotného Afganistanu

Na začiatku 19.storočia sa Afgánska ríša rozpadla na štyri kniežactvá: Kábul, Kandahár, Pešavár a Herát. Rozpad nastal kvôli neschopnosti vládcov Ahmáda šáha(1747-1773), Timírra šáha(1773-1793), Zamána šáha(1793-1799) a jeho nástupcov, odolávať sikhským kmeňom a udržať si dobyté územia. Ústredná vláda stratila takmer všetku moc a kráľ sa stal obyčajnou bábkou v rukách kmeňových náčelníkov. Koniec jednotného Afganistanu definitívne nastal v roku 1819.
Zamana zosadil a oslepil jeho brat Mahmúd šáh(1799-1803), toho zvrhol jeho ďalší brat Šodžaolmolk(1803-1810 a 1839-1842), ktorý za svojej vláde ochotne vychádzal v ústrety britským požiadavkám. Preto ho zosadený kráľ Mahmúd zbavil moci a sám sa znovu ujal vlády(1810-1818 a 1826-1829). Zvrhnutý kráľ Šodžaolmolk utiekol do Indie a ďalej spolupracoval s Angličanmi. Tí sa o Afganistan zaujímali už od začiatku19. storočia.

2. Vývoj britsko-afgánských vzťahov v prvej polovici 19. storočia

V roku 1808 vyslali do Kábulu prvú diplomatickú misiu, ktorú viedol vysoký koloniálny úradník Britskej Indie lord Mountstuart Elphinstone. So šáhom Šodžaolmolkom uzavrel zmluvu, podľa ktorej sa Afganistan zaviazal, že sa nepripojí k prípadnému francúzsko-rusko-perzskému spojenectvu. Finkensteinská zmluva
4.5.1807 bola na zámku Finkenstein vo Východnom Prusku podpísaná zmluva medzi Iránom( Perziou) a Francúzskom, v ktorej sa Napoleon zaviazal donútiť Rusko k opusteniu Gruzínska, o ktoré sa usiloval iránsky šáh. Ten sa zase zaviazal povoliť francúzskym vojskám prechod k indickým hraniciam a preniknúť cez Afganistan na územie Východoindickej spoločnosti. Po rozpade Afganistanu na 4 kniežactvá ostal Herát v rukách šáha Máhmuda až do jeho smrti(1829) a ostatné tri ovládli cháni z kmeňa Barakzajov. V Kábule sa dostal k moci Dóst Muhammad, v Kandaháre a Pešaváre vládli jeho bratia.