Slovenská republika vznikla ak samostatný štát po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 1.januára 1993. Jej vzniku predchádzali dlhý historický vývoj.
Začiatky nášho štátneho útvaru sú späté s príchodom Slovanov, ktorí na našom území prevládali už v 5.storočí. V 7.storočí (623-658) vytvorili pod vedením franského kupca Sama Samovu ríšu, aby mohli odolávať avarským nájazdom z východu a Franskej ríši zo západu.
V prvej tretine 9.storočia sa rozkladalo na území od Malých a Bielych Karpát pravdepodobne až po Slanské vrchy Nitrianske kniežatstvo. Toto sa po spojení s Moravským kniežatstvom v roku 833 stalo súčasťou Veľkomoravskej ríše. V prvom období prebiehali jej hranice v priestore dnešného Slovenska na juhu Dunaji, južnom úpätí Matry po Zemplínske vrchy a na východe asi po rieku Uh. Severné hranice viedli po hrebeni Karpát.
Po rozpade veľkomoravskej ríše na začiatku 10.storočia sa území Slovenska postupne včleňovalo do uhorského štátu. Územie obývané Slovákmi netvorilo až do roku 1918 samostatný štátny ani administratívny útvar. Jeho názov sa objavuje v nemeckých historických písomnostiach ak slowakisches Land a neskôr ako Slowakei. Moravských písomných pamiatkach zo 16.-17.storočia sa uvádza pomenovanie Slováky. Názov Slovensko sa objavuje v Čechách na začiatku 19.storočia. Všetky tieto písomnosti svedčia o tom, že územie obývané Slovákmi jestvovalo, i keď nebolo v tom období administratívne vyčlenené.
Prvý pokus o ohraničenie územia Slovenska je obsiahnutý v Žiadostiach slovenského národa z roku 1848. Tento pokus, ako i ďalšie, nemali úspech, pretože ohrozovali celistvosť Uhorska. Priaznivé podmienky na osamostatnenie územia obývaného Slovákmi sa vytvorili až po rozpade Rakúsko- Uhorska v roku 1918. Vtedy vzniklo na územie bývalej monarchie viacero štátov, ktoré sa už dávno snažili vymaniť spod nemeckého a maďarského národnostného útlaku. Jedným z nich bola Česko-slovenská republika.
Územie Česká s vyčlenilo z hospodárskej vyspelejšieho Rakúska zhruba v historických hraniciach Českého kráľovstva. Z hospodársky zaostalejšieho Uhorska sa vyčlenilo Slovensko. Jeho západné a severné hranice súhlasia s historickou hranicou Uhorska s rakúskom a Poľskom. Problematické bolo vymedziť južnú hranicu voči Maďarsku. Určená bola na Parížskej mierovej konferencii 12.júna 1919 a obsahuje ju Trianonská zmluva zo 4.júna 1920. Pri vymedzovaní hranice sa popri národnostnom princípe uplatnilo aj hospodárske hľadisko, aby nový štát bol životaschopný.