prišla nová vlna šovinistického panslavizmu a mocnárskeho centralizmu. Cár zbavil Fínsko jeho autonómneho postavenia, zaviedol ruštinu ako úradný jazyk, rozpustil fínsku armádu a Fíni mali slúžiť v ruskej armáde. Svedkom tejto éry sú domové tabuľky s nápismi rusko – fínsko – švédskymi, ktoré sú uložené v Mestskom múzeu v Helsinkách. Fínsky ľud sa postavil na rozhodný odpor. Mnoho úradníkov bolo prepustených, veľa politikov bolo nútených odísť do exilu a silné policajné jednotky zaisťovali udržanie poriadku v krajine. O vážnosti situácie svedčilo zavraždenie cárskeho generálneho guvernéra Bobrikova v r. 1904. Svetová vojna tak zastihla fínsky národ v boji s cárskymi vojskami. V roku 1917 sa cárske Rusko zrútilo. Fínska delegácia si v Rusku vymohla nezávislosť Fínska. Tá bola vyhlásená 6. decembra, no zložitá vnútorná i vonkajšia situácia viedla k fínskej občianskej vojne, ktorá si vyžiadala tisíce ľudských obetí. Za prispenia Nemecka zvíťazili Biele gardy pod vedením maršala Mannerheima. Učinil sa pokus o zriadenie monarchie, fínskym kráľom sa stal švagor nemeckého cisára princ Karol z Hessenu, no porážkou Nemecka stroskotal i tento pokus. Prvým prezidentom bol zvolený K.J.Stählberg. V období medzi svetovými vojnami nevládlo medzi Fínskom a Ruskom priateľské ovzdušie. S blížiacou sa druhou svetovou vojnou požadoval Sovietsky zväz územné ústupky pre zaistenie obrany niekdajšieho Leningradu a kontroly nad Fínskym zálivom. Nedošlo k dohode a rozpory viedli k tzv. zimnej vojne, ktorá trvala od decembra 1939 do februára 1940. Fínsko bolo porazené a muselo sa vzdať strategicky dôležitých území, hlavne Karélie. Po vypuknutí druhej svetovej vojny obnovilo i Fínsko , po boku Nemecka, vojenské operácie proti Sovietskemu zväzu a obsadilo odstúpené územia. 19. septembra 1944 uzavrelo so Sovietmi separátny mier a prezidentom sa stal maršal Mannerheim. V roku 1946 ho vystriedal J.K.Passikivi, ktorý presadzoval dôslednú mierovú politiku voči veľkému susedovi a dokázal, že v roku 1947 boli obnovené staré štátne hranice z roku 1941 a v roku 1948 bola podpísaná mierová zmluva so Sovietskym zväzom. Podobným smerom sa uberal aj nástupca Paasikiviho – U.K.Kekkonen, ktorý sa stal fínskym prezidentom v roku 1956. Od konca druhej svetovej vojny Fínsko propagovalo a viedlo neutrálnu politiku. Prispievalo k mierovému riešeniu problémov a stalo sa miestom konania Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Prezident Kokkonen zotrval vo svojom úrade niekoľko ďalších funkčných období a stal sa tak zatiaľ najdlhšie vládnucim prezidentom Fínska.