Fíni sú národ ugrofínskeho pôvodu. Pôvodné ugrofínske kmene sídlili v oblastiach na juhu Uralu, kde sa dodnes uchovali pozostatky ich kultúry. Doterajšie vedecké bádanie nedáva uspokojivé vysvetlenie pohnútok a histórie ich sťahovania. V 6. storočí sa tieto kmene rozdelili na dve skupiny, z nich sa jedna vydala na sever až na územie dnešného Fínska. Druhá skupina smerovala na juhozápad. Ak berieme jazyk ako smerodajný ukazovateľ pôvodu obyvateľstva, patria k národom ugrofínskeho pôvodu Fíni a Estónci zo skupiny prvej, a Maďari zo skupiny druhej.
Rozľahlé a lesnaté priestory dnešného Fínska boli osídlené skupinami Laponcov. S príchodom nového obyvateľstva sa Laponci so svojimi stádami sobov stiahli ďalej na sever a prisťahovalecké kmene po nich zdedili ich meno. V najstarších dobách sa pod názvom „Finni“ alebo „Fenni“ rozumeli Laponci. Môžeme predpokladať, že prenikanie ugrofínskych kmeňov na územie dnešného Fínska bolo ukončené asi vo 8. storočí. Fínske dejiny sú úzko späté s dejinami ďalších škandinávskych krajín, hlavne Švédska. Prvé písomné správy dokladajú, že v 12. storočí podnikol švédsky kráľ Erik Svätý križiacke výpravy do Fínska, aby obrátil pohanské kmene na katolícku vieru. Za ním sa do Fínska sťahovali Švédi a usadzovali sa pri južnom a západnom pobreží. V 14. storočí dostalo Fínsko právo podieľať sa na voľbe švédskeho kráľa, čím oficiálne uznalo, že je švédskou provinciou. Fínsko však malo ešte jedného silného suseda – tentokrát na východe. Odtiaľ na fínske územie prenikali ruské vojenské výpravy. Stretávali sa tu s výpravami zo Švédska a bojovali o riedko osídlené územie stredného Fínska. Po čase sa obe strany dohodli. Takmer neosídlené územie severného Fínska zostalo pod nadvládou Ruska a bola stanovená hranica prechádzajúca stredom krajiny. Tu dali švédski vládcovia vybudovať v roku 1475 mohutný kamenný hrad – Olavinlinnu, aby si tak zaistili kontrolu a ochranu južného územia. Miesto bolo veľmi dobre zvolené. Na úžine medzi dvoma rozľahlými jazernatými priestormi, v dnešnej Savonlinne. V priebehu ďalších storočí však boje o fínske územia medzi Švédskom a Ruskom so striedavým šťastím pokračovali. Šlo väčšinou o územie Karélie na severe a hranice na juhu okolo pevnosti Viipuri. Krajina zažívala neustále vojenské šarvátky, i veľké dlhotrvajúce vojny. Bojovalo sa v rokoch 1495 – 97, došlo ku dvom švédsko – ruským vojnám v 16. storočí a k ďalšej v rokoch 1610 – 17.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie