referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ambróz
Sobota, 7. decembra 2019
Veľký Čínsky Múr
Dátum pridania: 31.01.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lucije
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 715
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 13.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 22m 30s
Pomalé čítanie: 33m 45s
 

Teda mali by sme hovoriť o Veľkých čínskych múroch, pretože Veľký čínsky múr nie je jedna línia. Dôvodom toho bol stavebný materiál, aký sa vtedy používal a tak tiež prírodné podmienky, ktoré naňho striehli. Niektoré časti múru sa vetvia z hlavného múru na severe a vytvárajú obrovské výbežky alebo dokonca kruhy. Severne od Pekingu sa múr rozdvojuje a jedna vetva sa oddeľuje od hlavnej časti, beží s ňou paralelne južná od nej sa s ňou zase spojuje a vytvára tak ,, veľkú slučku“. Ale okrem toho existuje skutočne väčší počet separatných múrov. Tá časť múru, ktorá je najviac známa a ktorú najčastejšie vidíme na fotografiách, je úsek pri Badalingu. Túto časť, ktorá bola vybudovaná počas vlády dynastie Ming (1368-1644), navštevuje najviac turistov a tiež sa tam nechávajú fotografovať štátnici pri návštevách Číny. Čínsky vládcovia ale stavali múry a opevňovali ich 1000 rokov predtým. Veľký čínsky múr bol postavený postupne a prestavovaný a v priebehu vlád jednotlivých dynastií boli k nemu po mnohé storočia pridávané ďalšie časti, a tak do dnešného dňa stojí mnoho menších múrov. Odhaduje sa, že celková dĺžka všetkých múrov v Číne činí až 50 000 km.
Historický vývoj:
Dnes je Veľký čínsky múr povinným návštevným miestom pre turistov, pôvodne však bol stavaný z cela iného dôvodu.
Približne od 5.storočia p. n. l trpela Čína nájazdmi národa Hsiung-nu alebo Húnov. Húnovia boli kočovníci zo severu, ktorí vládli v zemi, ktorá sa dnes nazýva Mandžusko a v častiach Sibírska a Mongolska. Boli to neľudskí bojovníci na koňoch a mali pri svojich nájazdoch do Číny veľký úspech. Drancovali a pálili čínske osady a mestá, odnášali si so sebou všetko, čo mohli pobrať v rátane ľudí, ktorých odvádzali do otroctva.( Ich vojenská moc sa neobracala, len proti Číne, v 1 storočí p. n. l sa obrátili a západ. Sú to tí istý Húnovia, ktorí v roku 455 n. l vyplienili Rím.)
Okolo 5. storočia p. n. l bola Čína rozdelená na šesť hlavných kráľovstiev: Čhin, Čhun, Chan, Wej a Čao. Tieto kráľovstvá boli príliš zamestnané vzájomnými bojmi, ako aby vstúpili spoločne proti Hunom. Králi zemí Čhin, Čao a Jen vybudovali na severných hraniciach svojich zemiach zemné násypy, ako ochranu proti Hunom. Tí sa stali najskoršími časťami Veľkého čínskeho múru. Ale rôzny králi si nedôverovali skôr viac ako kočovníkom na severe. V skutočnosti postavili mnoho múrov a opevnenia, ktoré mali chrániť ich územia.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Veľký čínsky múr SOŠ 2.9494 1305 slov
Veľký čínsky múr SOŠ 2.9298 859 slov
Veľký čínsky múr SOŠ 2.9714 749 slov
Veľký čínsky múr GYM 2.9848 4884 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.