Veľký rozsah katakomb a ich stavba vyvolala otázky, ako mohli pohanskí Rimania dovoliť kresťanom stavať tieto obrovské podzemné cintoríny, ktorými podkopali mesto krížom-krážom labyrintovými chodbami. Budovali sa tieto diela so súhlasom, či bez súhlasu svetskej vrchnosti?
Na tieto otázky odpovedá samotný vznik katakomb. Je prirodzené , že na začiatku boli cintoríny veľmi malé, pochovávali sa v nich jednotlivci alebo rodiny. Majetní veriaci, ktorí vlastnili pozemky v blízkosti mesta ochotne prepustili tieto pozemky na zriaďovanie cintorínov. Podľa rímskych zákonnov dokonca aj posledný zločinec, ktorého zákonná moc popravila, mal právo na pochovanie. Kresťania, ktorí prejavovali úctu telesným pozostatkom mučeníkov, nemali úradne zakazané ich pochovávanie. Pritom sa kresťania snažili špongiami a plátenými šarkami vysať a vyzbierať aj vyronenú krv, lebo túto vyliatu krv mučeníkov považovali za svätú. Tak zachytili veriaci napr. aj krv sv.biskupa a mučeníka Januára. Okolo hrobov mučeníkov sa nechali pochovať viacetí veriaci kresťania, lebo byť pochovaný v blízkosti hrobu mučeníka, znamenalo jeho ochranu alebo orodovanie u Boha.
Každý staroveký národ, vrátane Rímanov, mal vo veľkej úcte testamenty zomrelých a posvätnosť hrobov. Táto úcta sa vzťahovala na hroby mučeníkov, na relikvie, ako aj katakomby s relikviami veriacich a chránila ich.

Čo dodať na záver? Asi len toľko, že život kresťanov v období rímskej ríše, nebol vôbec, ale vôbec jednoduchý a klobúk dole kresťanom, ktorí tak tvrdo a dlho bojovali za svoje práva aj niekoľko desiatok rokov.