Po víťazstve nad Nemeckom bola v druhej polovici júla a začiatkom augusta 1945 usporiadaná konferencia Veľkej trojky, najvyšších predstaviteľov ZSSR, USA a Veľkej Británie, aby tak rozhodli o povojnovom usporiadaní Európy, najmä však Nemecka.
Postupimská konferencia sa konala vo veľkej sále zámku Cecilienhof. Začala 17. júla po 17. hod. a skončila 2. augusta o 00:30 hod. roku 1945.
Pri veľkom okrúhlom stole sedela napravo sovietská delegácia na čele s predsedom rady ľudových komisárov ZSSR J. V. Stalinom a ľudovým komisárom pre zahraničné záležitosti Molotovom.
Vpredu sedela americká delegácia na čele s prezidentom Trumanom, ktorý nastúpil do prezidentského kresla po nečakanej smrti prezidenta Roosvelta, a ministrom zahraničných vecí J. F. Byrnesom. Vľavo zasadala britská delegácia, ktorú až do 25. júla viedol britský ministerský predseda W. Churchill a minister zahr. vecí Anthony Eden. Neskôr však museli odísť do veľkej Británie, aby tam počkali na vyhlásenie výsledkov britských parlamentných volieb. Preto sa v dňoch 26. – 27. 7. plenárne schôdze šéfov vlád nekonali. Výsledky volieb však boli pre Churchilla veľkým sklamaním. Jeho konzervatívci prehrali a vysoko zvíťazila Labour Party. Preto prevzal vedenie 28. júna nový ministerský predseda, vodca labouristov Clement Attlee so svojím novým ministrom zahraničných vecí Ernestom Bevinom. To bolo pre priebeh konferencia dosť dôležité, hoci Churchill zaradil Attleeho do delegácie už od začiatku, aby v prípade víťazstva jeho politickej strany bol dostatočne informovaný. Predsa len obaja noví vedúci britskej delegácie nemali také znalosti problémov a skúsenosti, aké nabral Churchill počas pôsobenia vo svojej funkcii a počas jednaní so šéfmi vlád USA a ZSSR. Aj prezident Truman bol vlastne v podobnej situácii ako Attlee s Bevinom. Okrem toho, žiadny z nich nechcel spôsobiť neúspech prvej medzinárodnej konferencie v podobe nezhody so Stalinom, a ten si tak vďaka tomu presadil väčšinu svojich požiadaviek, pretože „nedokázali dostatočne čeliť skúsenému a tvrdému politikovi...“.
Francúzsko bolo v súlade s uzneseniami jaltskej konferencie povolané ako štvrtá veľmoc k okupácii Nemecka a kontrole jeho demokratizácie. Konferencie sa zúčastnil pracovník ministerstva zahraničných vecí Maurice Dejean avšak len ako pozorovateľ. Prečo teda Francúzsko nemalo riadne zastúpenie? Odpoveď nájdeme u Churchilla a Stalina. Keď sa v Jalte 6.