V skutočnosti sa dualizmus prejavil ako zápas o rovnováhu medzi štátom a Cirkvou, ktorá si nutne potrebovala zachovať nezávislosť. Dualizmus však priniesol konflikt. Prečo? Aj západne kresťanské štáty využívali vzdelaných klerikov v štátnych funkciách. Tak sa stalo, že biskupi boli automaticky aj kancelármi alebo miestodržiteľmi panovníka (biskupské svätenie sa spojilo so štátnou funkciou). Koho mal potom biskup viac poslúchať? Pápeža alebo panovníka?
Vyriešil to boj o investitúru: Vyvrcholil v druhej polovici 11. storočia (1075). Odohral sa medzi svetskou mocou (nemecký cisár Henrich IV.) a cirkevnou mocou (pápež Gregor VIL). Dôvodom sporu bolo to, aby sa odlíšilo, kto udeľuje biskupskú hodnosť (duchovný úrad - kňazské vysvätenie) a kto štátnu funkciu (svetský úrad), keď do úradu bol uvedený nový kandidát. Totiž vyzeralo to tak, akoby biskupskú hodnosť udeľoval svetský panovník. Dohoda vytvorila nový spôsob uvádzania do úradu (investiturovanie):
Pápež najprv schválil kandidáta na biskupské svätenie, kandidátovi panovník udelil svetský úrad a potom bol vysvätený. Tento spôsob mal odstrániť zásahy svetskej moci do voľby biskupa.

c) Mníšstvo - kláštorné hnutie: .
Mních je osamelo žijúci človek, ktorý opustil svet aby získal Krista radikalizmus v sebazapieraní Mníšstvo vzniká už v 3. storočí v egyptskej púšti. V prvej fáze ide o samostatných pustovníkov, neskôr sa spájajú do komunít vznikajú tak rehole (od slova regula, čiže poriadok, podľa ktorého sa správajú mnísi).
Vo východnom kresťanstve sa vytvorila len rehoľa basiliánov (autor sv. Bazil Veľký 330-379). Na západe bolo viacero spôsobov spoločného života mníchov (sv. Augustín - augustiniáni, sv. Martin z Tour, Iroškorské mníšstvo). Prvú reholu založil sv. Benedikt (480-543), ktorý založil kláštor v Monte Cassino - benediktíni. Podľa ich regule boli za Karola Veľkého zjednotení všetci mnísi. Presadil sa tak usadlý život mníchov oproti putujúcemu - vznikali kláštory s mníšskymi komunitami.
Kláštory modernizovali spoločnosť: Šírili vieru, čím potláčali mágiu, pohanstvo a jeho strach zo živlov. Prinášali dokonalejšie technológie (rozvoj poľnohospodárstva, remesla, staviteľstva). Kláštory boli nemocnicou, útulkom pre biednych, školou. Vnášali tak vnútorný poriadok do chaosu a nevzdelanosti, ktorú vládol v západnej spoločnosti do 14. storočia.