Kvôli lovu, uskladňovaniu potravy a údržby obydlí si musia ľudia rozdeliť povinnosti - nastáva prirodzená deľba práce medzi mužom (lov, ochrana) a ženou (opatera detí, údržba ohňa, príprava jedla, spracovávanie kožušín a úlovkov, plodov).
Duchovný rozmer: človek stále viac špecializuje výrobu (rastie počet špeciálnych nástrojov pre konkrétnu činnosť), pri výrobe uplatňuje tradíciu (využíva to čo sa naučil- prenáša to na mladšiu generáciu) a estetické cítenie - zdobenie rukovätí, maľby v jaskyniach realistické zobrazenie zvery a lovu (Francúzsko: Lascanx, Španielsko: Altanúra). Rodí sa tak umenie (maľby, rytiny, sošky venuše), ktoré má od počiatku magickú funkciu (čarovanie, zaklínanie - šamanstvo). Tým vzniká pohanské náboženstvo.
Paleolit a Slovensko
Prítomnosť pravekého človeka dosvedčujú nálezy (pozostatky jeho činnosti): Homo sapiens (obdobie pred 250 tisíc rokmi)
Kde: Vyšné Ružbachy (ohniská, zachované v travertíne), Bratislava (kamenné nástroje).
Homo sapiens neandentalensis (obdobie pred 150 tisíc rokmi)
Kde: početné nálezy na juhozápadnom Slovensku, v Žiarskej kotline, na Liptove, Spiši a Hornej Nitre.
Neandertálci vyhľadávali teplé minerálne pramene - pri nich sa našli niekoľkonásobné osídlenia (Bojnice, Gánovce - obdobie pred 80 tisíc rokmi, čiže pred poslednou dobou ľadovou).
Homo sapiens (obdobie pred 40 tisíc rokov) Zakladal táboriská tam, kde tiahli stáda zvery (prístrešky = stany). Kde: Košice Barca, Svetlá, Trenčianske Bohuslanice (pri Beckove).

Mezolit (približne 12 tisíc-8 tisíc rokov pr. Kr.) .
Dochádza k veľkým zmenám podnebia - oteplenie klímy. Preto ustupuje ľadovec, tým sa mení flóra a fauna. Človek musí zmeniť svoj dovtedajší spôsob života a obstarávania si potravy - zdokonaľuje ho - napríklad vyrába lepšie nástroje obrusovaním: luk šíp. oštep, udica.
Objavujú sa počiatky domestikácie - človek si zdomácňuje zvieratá a rastliny (napr. losos, pes, koza, ovca, hovädzí dobytok) tým dochádza k prvopočiatkom poľnohospodárstva. Preto mezolit = záver prisvojovacieho hospodárstva a prechod k výrobnému hospodárstvu (cieľavedomá výroby potravín).



Neolit (približne 10 tisíc-3 tisíc rokov)
Zmeny: Otepľovanie klímy pokračuje, človek sa tomu prispôsobuje: snaží sa vyrábať potraviny na zabezpečenie životných potrieb = neolitická revolúcia – vzniká poľnohospodárstvo (pestovanie a chov), t. j. prechod z prisvojovacieho hospodárstva (paleolit) na výrobné hospodárstvo (trval 10-3tisíc rokov v závislosti od vhodného podnebia).
Kde: najskôr v oblasti "úrodného polmesiaca" (k krajiny okolo Perzského zálivu, Blízkeho východu a Egypt), Malá Ázia, južný Balkán, potom Čína, India.
Ako: Človek (homo sapiens sapiens) domestikuje vhodné plodiny a zver, preto schádza do nížin k vodným tokom a vhodným pôdam (neandertálec ešte uprednostňoval lepšie chránený a nedostupný horský terén - pri jaskyniach, v horských prievisoch a roklinách). Proces domestikácie bol dlhodobý:
l.