zdomácňovanie plodín
1) človek spoznával plodiny (v úrodnom polmesiaci: divá pšenica a jačmeň; v Čine proso, ryža; v Thajsku fazuľa; v Mexiku a Peru: kukurica a tekvica);
2) začal ich ochraňovať (napr. od buriny);
3) začal obilniny úmyselne sadiť (rozmnožoval ich);
4) zväčšoval osevné plochy (čiže dosahoval nadbytok obilia, ktorý sa učil uskladňovať a siať).
II. zdomácňovanie zvierat
1) človek pri love stád divej zvery (vháňal ich plašením do košiarov, ktoré uzavrel aj spredu) ponechával nažive (mláďatá = živá zásoba mäsa)
2) ponechávané mláďatá zdomácneli (napr. v severnej Eurázii sob okolo 10 tisíc rokov pr. Kr.; v Perzia Malej Ázii kozy a ovce okolo 7 tisíc rokov pr. Kr. a hovädzí dobytok okolo 6 tisíc rokov pr. Kr.).





Dopad: Poľnohospodárstvo vyžaduje dokonalejšie a zložitejšie nástroje (napr. mlynské kamene), preto sa špecializuje ich výroba:
1) rozvoj remesiel: najstaršie hrnčiarstvo (hlina, neskôr i pálená), tkáčstvo (ľan - oblečenie), objavuje sa aj prvotné spracovávanie kovov (výroba kosákov);
2) poľnohospodárstvo kultivuje prostredie a produkuje dostatok potravín, preto rastie populácia - rod sa rozrastá a uvoľňuje, presadzuje sa v jeho rámci rodina ako základná bunka = rodová občina (naďalej zohráva pokrvnosť dôležitú úlohu). Vyskytujú sa prípady obrovský koncentrácii neolitického obyvateľstva: sto až niekoľko tisíc obyvateľov na dedinu (napr. Ďžarmo v Kurdistane s 150 obyvateľmi, Čatal Hujuk v Turecku s 2000 obyv., Jericho v Izraeli s 2000 obyvateľmi, Ur v južnej Mezopotámii s 34 tisíc obyv.);
3) medzi remeselníkmi, roľníkmi a pastiermi vzniká výmenný obchod = spoločenská deľba práce (ku koncu neolitu)
Spoločný život: Človek vytvára roľnícke dediny (rodové občiny) - najprv stavia kolové dómy (konštrukcia z drevených kolov pokrytá kožou a slamou a omietnutá blatom); neskôr vynachádza hlinené domy (surová tehla - na slnku vysušená hlina), ktoré stavia na kamennom základe (niekoľkogeneračné osídlenie toho istého miesta mení reliéf krajiny - dnes na Prednom východe poznáme kopce zvané "Tel"" utvorené zo sutín zaniknutých domov, na ktoré sa postavili ďalšie domy: napr. názov Tel! Aviv - hlavné mesto Izraela, alebo Jericho postavené na takomto kopci).
Tvar domov: človek uprednostňoval okrúhly pôdorys (s vchodom na streche lepšia obrana: 1 dom = 1 pevnosť), neskôr prevládol pravouhlý pôdorys (mal možnosť prístavby). Vznikajú regionálne rozdiely: v Ázii viacero takýchto domov tvorilo dedinu (1 dom =rodina).