A svoju prácu si vykonávali svedomité. Dômyselnými zariadeniami ich dokonca zdokonaľovali tak, že oznamovali aj hodiny. Po uplynutí padala na plech guľká, ozývalo sa pískanie, ba i rev železného leva. Majstrami na vodné hodiny boli Číňania. Väčšia časť Európy ešte stala na prahu svojich dejín, keď v Čine používali na meranie času zložité mechanizmy. A stáročiami ich ustavične zdokonaľovali. Ale Čína vždy bola zahalená rúškom tajomstva, a tak aj o precíznych a komplikovaných vodných hodinách kolovali len nejasné chýry. Ani najnovšia história veľa bližšieho o nich nepovedala. Iba občas prenikla do Európy neúplná sprava od cestovateľov, námorníkov, od tých niekoľko šťastlivcov, ktorým sa podarilo navštíviť záhadnú krajinu na východe. Tak roku 1911 prišiel s udivujúcou správou o vodných hodinách istý námorný kapitán. V budhistickom kláštore v provincii Fu-tien na vlastné oči videl zložitý stroj na meranie času, ktorý odkvapkával hodiny už vyše 1800 rokov!
Začiatkom 60-tych rokov vyšla v Londýne kniha o mechanizme najväčších vodných hodín v dejinách ľudstva. Stali v Čínskom cisárskom paláci, v jeho trojposchodovej veži. Boli vysoké 12 metrov a zostrojil ich roku 1088 nášho letopočtu matematik Haň Kung-lien. Boli posledným exemplárom dlhého vývojového radu, ktorí siahal až do roku 100 nášho letopočtu. Kniha o nich bola prekladom starých čínskych testov. Britský inžinier Combridge sa rozhodol, že podľa návodu v knihe zostrojí vynález čínskeho matematika. Najviac práce mu dalo pripevniť 36 vyvážených nádob na lúče vodného kolesa tak, aby sa hladko otáčali v prsteňoch. Potom v pomere 1:6 zostrojil i zvyšok modelu. Cambridgeovho nápadu sa ujala londýnska firma Barnett a Walls a skonštruovala dva zotrvačníky, ktoré boli základom starých čínskych vodných hodín, lenže o polovicu menšie ako originál. Každý z ,,nebeských zotrvačníkov“ ,ako Číňania nazvali zložitý mechanizmus vodného kolesa, má hmotnosť vyše tony a skladá sa zo 600 súčiastok. Firma s nepodujala na úlohu zostrojiť všetky prevody a zariadenia ukazujúce čas, bolo by to priveľmi nákladné. Na zotrvačník zapojila mikrospínač. Voda z hornej nádrže tečie do 36 otáčavých medených nádob s objemom pol litra, otáčaním kolesa sa vylieva do spodnej nádrže a odtiaľ sa elektrickým čerpadlom čerpá naspäť ( Číňania to museli robiť ručne). Týmto prístrojom firmy Barnet a Walls preverili i spoľahlivosť Combridgeovho modelu. Nechali ho ísť 100 hodín a zistili, že odmeriava čas s odchýlkou minútu denne.