Najpresnejšie mechanické hodiny, zaužívané v tom čase v strednej Európe (11. – 12. storočie),
„pracovali“ s odchýlkou až 15 minút denne !
Staré čínske vodné hodiny slúžili teda neobyčajne spoľahlivo.
Takou presnosťou sa v Európe mohli popýšiť hodiny zostrojené až v 17. storočí. No tie najmohutnejšie čínske vodné, čo stáli v cisárskom paláci Kai-Feng a za pomoci dômyselnej sústavy prevodov ukazovali nielen čas – v Číne deň delili na 100 časových jednotiek – ale znázorňovali i polohu hviezd a planét, tie už nikto neuvidí. Ocitli sa v troskách o 100 rokov po ich zostrojení, za pustošivého nájazdu Tatárov. Zvedavý návštevník však môže obdivovať ich model v liverpoolskom múzeu, kam umiestili výrobok inžiniera Cambidgea. V staroveku i stredoveku okrem vody pomáhal ľuďom odmeriavať čas i piesok ( v presýpacích hodinách ), ba i oheň. Presýpacie hodiny boli založené na tom istom princípe ako vodné a hoci neboli presné, rýchlo sa udomácnili - nevyžadovali si totiž komplikovanú obsluhu. Dokonca i dnes sa ešte vyrábajú – pravda, len ako pamiatkové predmety, občas ich dostať v predajniach. Oheň sa isteže, nedá prelievať, ani presýpať, ale ak človek zapálil sviecu, na ktorej označil určité diely, mohol kontrolovať, ako plynie čas. Ba niekde boli ľudia až takí vynachádzaví, že „prinútili “horiace sviece, aby im odbíjali hodiny. V určitých vzdialenostiach vkladali totiž do nich kovové guľky a ako si plameň ukrajoval zo sviece, guľky padali na plechový podstavec a narobili patričný hrmot. Ale oheň aj ináč slúžil na odmeriavanie času. V lampách s olivovým olejom odčerpával zásoby oleja a podľa toho, koľko ho ubudlo, dalo sa zistiť, ako plynie čas. Mechanické hodiny s klesajúcim závažím na reťazi na vodorovnom hriadeli a so systémom ozubených koliesok regulujúcich chod stroja objavujú sa najpravdepodobnejšie v 9. storočí n.l. Historické pramene uvádzajú, že ich prvý zostrojil Pacifikus, kňaz z talianskej Verony, a to roku 850. Iné pramene uvádzajú, že ich vynálezcom bol čínsky vedec Liang Ling-can o 126 rokov skôr. Ďalší zasa tvrdia, že ich pôvodcom je Herbert z Aurillacu, astronóm a matematik, neskorší pápež Silvester II. Zostrojil vežové hodiny pre Magdeburg, ale bolo to až v 10. storočí. No Herbert z Aurillacu prišiel vraj na túto myšlienku, keď našiel zmienku o mechanických hodinách v byzantských písomných dokladoch
z roku 578.
Prvé mechanické hodiny boli vežové, ale nemali minútovú ručičku, dokonca ani hodinovú. Hodiny iba odbíjali. Ručičky pribúdali postupne.