Najprv, dosť skoro, hodinová, potom, o dobrých 700 rokov, koncom 16. storočia, minútová. Sekundová pribudla na hodiny až okolo roku 1800. Ale zatiaľ do roku 1800 mechanické hodiny prekonali prudký vývoj. Pribúdali, menili a zdokonaľovali sa regulujúce kolieska, prevody, páčky, pribudlo kyvadlo, pero. Asi roku 1510 norimberský hodinár Peter Henlein použil v hodinách miesto závažia pero a zostrojil – prvé vreckové hodinky. O 25 rokov neskôr ich zdokonalil Jakub Zech z Prahy, iste muž neobyčajne zručných rúk, lebo jeho výrobok poznali aj ďaleko za hranicami vlasti. Sir Pecket, londýnsky lekárnik, sa pýšil malými vreckovými hodinkami, ktoré tento majster zostrojil roku 1525.
Prvé vreckové hodinky tvarom pripomínali vajce, vyrobili ich v Norimbergu, a tak dostali názov živé norimberské vajce. Živé norimberské vajce, zostrojené Henleinom a zdokonalené Zechom, tešilo sa veľkému záujmu a slúžilo až do konca 19. storočia. Na spestrenie chodu mechanických hodín podstatne prispeli dva vynálezy slávneho holandského fyzika a matematika Christiana Huygensa - kyvadlové hodiny (1656) a špirálové pero pre hodinový zotrvačník (1674). Kyvadlové hodiny boli donedávna najpresnejšími mechanickými hodinami vôbec. Slnečné, vodné, pieskové, ohňové, olejové hodiny zapadli už prachom zabudnutia, rozvíjali sa, zdokonaľovali a rozširovali len mechanické. Vzniklo nové povolanie, povolanie vzbudzujúce rešpekt a úctu – hodinár. Slávni hodinárski majstri boli v Nemecku, Francúzsku, Anglicku, v Holandsku. Organizovali sa do cechov. Už roku 1544 sa v Paríži vytvoril prvý cech majstrov hodinárov. Hodinárski majstri mali plné ruky práce. Zostrojovali vežové hodiny, nástenné, stojacie, kozubové, vreckové. Osobitnú námahu predstavovali vreckové hodiny, lebo bolo treba do nich zhotovovať miniatúrne a precízne súčiastky. Zručné ruky odborníkov ustavične zdokonaľovali výrobky, dávali im rozmanitý tvar. Hodiny sa stávajú predmetom umeleckého prepychu, sú nádherné zdobené, predstavujú celé výjavy z dejín alebo mytológie. Vrcholom pompéznosti boli najmä orloje, radničné alebo vežové hodiny s komplikovaným mechanizmom, s pohyblivými figúrkami a s bohatou výzdobou. Jedny také vznikli roku 1490 na Staromestskej radnici v Prahe. Zostrojil ich majster Hanuš ( rodom z Hradca Králového), ktorý bol učiteľom matematiky na pražskej univerzite, a idú dodnes. Hanušov orloj ukazuje deň, mesiac, rok ( i priestupný), kedy vychádza a zapadá slnko a mesiac, zatmenie Mesiaca a Slnka, dráhu obežníc.