Keby sme z drobných vynálezov okolo nás, mali určiť, ktorý je najvýznamnejší, najpotrebnejší, najdôležitejší, najnepostrádateľnejší, a ktorého dobrodenie najčastejšie využívame , ocitli by sme sa pred neľahkou úlohou. No azda by sme mohli prisúdiť prvenstvo hodinkám. Iste, možno proti tomu namietať. A veľmi závažne. Niekto môže napríklad tvrdiť, že tým najpotrebnejším je mobil. Veď čo by sme si počali bez neho mnohí lúdia, ktorí cele hodiny pretelefonujú? Iný môže zaradiť na prvé miesto počítač. Veď čo stačí vedieť dnešnému človeku – šoférovať, ovládať počítač a cudzí jazyk. Nejedna parádnica pokladá zasa za najužitočnejší vynález hrebeň a častejšie ako na hodinky vrhá pohľad do zrkadla. Ale čo všetko by sa mohlo stať, kedy nebolo hodiniek ? Nevedeli by sme napríklad, kedy vstavať, alebo kedy obedovať. A školník by zvonil na prestávku, ako by sa mu chcelo. Aj autobusy, vlaky a lietadlá by premávali len tak, podľa ľubovôle rušňovodičov, pilotov a vodičov. A nejestvovali by nijaké cestovne poriadky. Pravdaže, to by bolo veľa karambolov. A vôbec – všade by vypukli zmätky. V továrňach by neboli ,,štikacie“ hodiny, v úradoch zas úradne hodiny. Do kina by sa chodilo neskoro, meškali by i televízne a rozhlasové programy. Noviny by nevychádzali načas, rakety by načas neštartovali. Veru, sú to pravé hodiny, ktoré sú základom našej modernej doby. Najprv vrhneme teda pohľad na hodiny. Koľko je? O päť minút viacej, ako bolo pred piatimi minútami? Ale to uteká! Nie, ľudia voľakedy nemerali takto čas, lebo nepoznali - minutý. Dlho ich nepoznali. Najstaršími hodinami boli slnečné hodiny. Ale už aj predtým, kedysi na začiatku ľudskej civilizácie, ľudia merali čas. Meradlom bol vlastný tieň. Okolo roku 3000 pred našim letopočtom sa v starom Egypte a Číne objavili slnečné hodiny. Tie do istej miery odstránili už rozdiely, ktoré vznikali meraním vlastného tieňa krokmi. Boli to vysoké žrde zapichnuté do zeme. Ako putovalo slnko po oblohe, tak putoval tieň žrde a ukazoval, ako plynie čas. Pravdaže, nebol to dokonalý výmysel. Dĺžka tieňa žrde závisela napríklad od ročného obdobia. Na ploche, kde žrď vrhla tieň, neboli vyznačené hodiny. Takže tento vynález našich praprapradkov ešte ani nemôžeme nazvať hodinami. Ale aj tak sa veľmi rozšíril. A dlho slúžili ako verejné hodiny - stavali ich na námestiach v Egypte, Grécku a Ríme v podobe obeliskov pred svätyňami. O slnečných hodinách v pravom zmysle slova možno hovoriť až od 10. storočia pred našim letopočtom.