Dlhoročné výskumymúmií ukázali, že počas obdobia, v ktorom sa mumifikácia praktizovala, teda približne od roku 2800p.n.l. do 640n.l., sa jej postupy i kvalita menili. Toto umenie dosiahlo svoj vrchol v období 1000-950p.n.l. - vtedy neobmedzenú mc získali veľkňazi boha Amona ( vládca vsetkých bohov ). Na základe svedectva gréckeho historika Herodota z čias okolo roku 450p.n.l. trvala umuifikácia 70 dní. Herodotos opisuje tri kvalitatíne kategórie a tri ceny za mumifikáciu. V najvyssaj odstránili mumifikovanému cez nosné dierky mozok. Väčs inu vnútorností okrem srdca vybrali cez rez na boku. Ten sa vykonával pazúrikovým nožom. Potom nechali telo vysusiť. Pri menej nákladnej metóde zostávali vnútornosti v tele, ktoré sa pred vysusením napúsťalo cédrovým olejom. Pri najlacnejsej metóde sa telo nechalo jednoduch vysusiť. Herodotove dejiny vznikli v čase, keď umenie mumifikácie už upadalo. V predoslom obdobísa odstránili vnútornosti i mozog a telo naplnili zmesou pilín, plátna a bahna. V čase najväčsieho rozmachu momifikácie sa náplň vsúvalacez malé zárezy aj pod kožu. Susenie trvalo 40 dní. Telo najprv posypali suchím nátronom ( hydroxid sodný ) , soľou podobnej pracej sóde, ktorá sa voľne vyskytuje v prírode. Potom ho natierali olejom, ozdobovali a bandážovali. Počas celého procesu prebiehali náboženské obrady. Vrchné obväzy sa napúsťali včelím voskom a prilepovali želatínou. Prv než vnútornosri uložili vedľa tela múmie do styroch pevne uzavretých váz, tzv. kanôp, nechali ich tiež vysusiť nátronom. V istom období sa vsak vnútornosti nakrájali na kúsky a používali sa ako súčasť výplne múmií. Zabalená múmia dostala tvárovú a hrudnú masku z tzv. kartonáže, teda z plátna a sadry. Masky bývali aj pozlátené zo vsadenými očami a obočím. Niekedy sa múmie ukladali do drevenej truhly vytvarovanej podľa jej obrysov, potom do obdĺžnikovej drevenej rakvy, a napokon do sarkofágu. K výzdobe rakvy petrili aj rituálne formuly, ktoré mali chrániť dusu na jej púti.