Príčiny bitky pri Moháči
r. 1520 : smrť sultána Selima, ktorý sa venoval výbojom len na východ
r. 1521 : sultán Soliman (orientuje sa na západ) dobil Belehrad, Šabac, Zemuň
snem v Uhorsku, odhlasované dane na najatie žoldnierskeho vojska, ale koruhvoví páni a šľachta oslobodené od povinnosti narukovať do kráľovského vojska Uhorsko sa spolieha na zahraničnú pomoc niektoré zahraničné mocnosti bojujú proti rozšíreniu moci Habsburgovcov, uzavieranie spojenectiev, ktorých externým členom bola aj Osmanská ríša. Najviac na pomoci Uhorsku zainteresovaní Habsburgovci (dynasticky aj vzhľadom na geografickú situáciu), ich hlavné sily však boli potrebné pre boj cisára Karola V. proti francúzskemu kráľovi Františkovi I. triedne protiklady sa stále viac vyostrujú - banícke povstanie na strednom Slovensku zosadený palatín Štefan Werböci, chystá sa zorganizovať prevrat, aby sa dostal k moci - rozpory vo vládnucej triede
r. 1526 : sultán Soliman sa vydáva na novú výpravu proti Uhorsku
: uhorské stavy zasadjú na sneme, nechce sa im bojovať (nedostatočné finančné prostriedky na vojnu) neexistuje pevné vojenské vedenie, obrana organizovaná pomaly a nepremyslene júl 1526 : pád pevnosti Petrovaradin 29. august 1526 : rozhodujúca bitka pri Moháči medzi slabým uhorským a niekoľkonásobne silnejším osmanským vojskom príčiny porážky:
na bitke sa nezúčastnilo vojsko sedmohradského vojvodu Jána Zápoľského, ani vojská z Chorvátska, posily z Českých zemí boli ešte len v Stoličnom Belehrade
početne slabé vojsko vedené neskúsenými veliteľmi
nedostačujúca výzbroj vojakov
nedostatočná príprava (vojaci boli hlavne neskúsení študenti, tovariši a mestská chudoba)
šľachtická jazda najskôr len “ takticky” ustupovala, pred skončením bitky ušla
kráľ Ľudovít zomiera na úteku (spadol z koňa a utopil sa v bažine) sultán Soliman si dlho nebol istý, či naozaj zvíťazil, pretože nedokázal uveriť, že by uhorský kráľ proti nemu postavil také malé vojsko
Dôsledky bitky pri Moháči
Moháčska porážka = začiatok rozpadu stredovekého uhorského štátu
smrť Ľudovíťa II.