1815 v Uhrovci (okres Topoľčany) a zomrel 12,1. 1856 v Modre. Základné vzdelanie získal od otca, v Gyori študoval na nižšom gymnáziu a v rokoch 1829- 34 navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave (tam sa začalo formovať hnutie Štúrovcov) , v rokoch 1838- 40 univerzitu v Halle. Začínal ako pisár v Uhrovci, ďalej sa stal podpredsedom Spoločnosti Česko- slovanskej, na začiatku štyridsiatych rokoch pôsobil ako nehonorovaný námestník Juraja Palkoviča na katedre čs. reči a literatúry v Bratislave. Stal sa kodifikátorom spisovnej slovenčiny, bol i básnikom, politikom, jazykovedcom i učiteľom. Bol i redaktorom a vydavateľom Slovenských národných novín v Bratislave a venoval sa i vedeckej publicistike. Pod svoje články, ktorými sa v rôznych novinách prihováral ľudom, sa väčšinou podpisoval pseudonymami ako: B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Karl Wildbrunn, Pravolub Rakošan, Slovák, Starí, Velislav, Zpěvomil a podobne. Jeho politickú činnosť by sme mohli datovať od roku 1830, keď sa zapojil do činnosti Spoločnosti Česko- slovanskej ako jej vedúci predstaviteľ. 24. 4. 1836 sa v Devíne konalo stretnutie, kde sa členovia spolku zaviazali bojovať proti každej podobe tyranie, maďarizácie, za pravdu, dobro, politické práva Slovákov a povznesení ich duchovného a národného života. Práve tu Štúr získal svoje pseudonymum Velislav. Po roku 1837 sa pre policajný zákaz Spoločnosti ústav preniesol jej činnosť na Ústav slovenský pôsobiaci formálne pri katedre čs. reči a literatúry. Pod jeho vedením sa ústav stal politicko- národným spolkom a jadrom celého slovenského národného hnutia. Jeho myšlienkové pochody a plány pomáhali utvárať diela Kollára, Hollého a Šafárika, ktorí boli v tom čase (2. Etapa NO) najviac angažovaní. Štúr okrem politickej činnosti na Slovensku sa snažil i o angažovanosť mimo Slovenska, čo dokazujú jeho kontakty s rovnako radikálnymi spolkami Čechov, Poliakov, Chorvátov. V roku 1836 vydal spolu so Zochom ALMANACH PLODY, čo je vlastne prvý manifest mladoslovenského hnutia, kde bojoval proti akejkoľvek tyranií, aristokraticizmu, feudalizmu, poddanstva, maďarizácií a ako moderný politik vyzdvihoval zásady občianskej slobody, sociálnej spravodlivosti a Česko- slovanskej vzájomnosti. Celá skupina Štúrovcov odmietala systém Svätej Aliancie, privilégiá šľachty, absolutizmus, pričom požadovali suverenitu národa, zásadu ústavnosti a zastupiteľstva.